Tulipán len tak, aspoň dúfam. Žltý ako .... mohla by som povedať slnko, ale slnko mi akosi nikdy nepripadalo žlté. Je spaľujúce, mnoho ľudí kvôli nemu zomrie, vyvoláva rakoviny a alergie a kadečo, žltý ako , neviem nájsť ani prirovnanie. Dostala som žltý tulipán ako môj žltý tulipán.
Stratila som reč. Rastlina mi vybila reč. Nečakal som ju. Objavila sa ako blesk z jasného neba, ako Harry Potter na záchranu ľudstva čarodejného, ako muchotrávka na čistine bez húb. Vyrazila mi reč ako lopta, čo mi minule trafila hlavu.
Musela som si sadnúť. Šťastie, že za mnou bola stolička. Ten tulipán musel vážiť veľa v tej chvíli. Gravitácia Newtonovho jablka ju pritiahla aj so mnou.
Dýchalo sa mi ťažšie. Musela som vdychovať mnoho vzduchu, aby mi to okysličilo celé prekvapené telo.
Začala som habkať. Netuším, čo som povedala.
Obyčajný tulipán. Je ho mnoho v Holandsku, pri mlynoch, vo vetre.
Vonku bol mráz a ja som ho musela dopraviť šťastne domov. Chránila som ho. Odpadol mu lupeň. Žltý. Dala som ho do prvej knihy, aká mi prišla pod ruky. Bude to pekný pohreb - Václav Pankovčín.
Nenašla som vázu. V celom dome. Hodinu bol v umývadle, z ktorého odtekala voda, aj keď bolo zatkaté. Umieral. Tulipán.
Našla som fľašu. Od sirupu, pomarančového, z Jednoty. Vzchopil sa. Kvitne. Rozvoniava. Ani lupeň mu nechýba.
Dostala som tulipán. A som z toho vedľa už 5 dní. Dostala som tulipán. A mamka si myslí, že som zhúlená. Dostala som tulipán. Ďakujem Bože, že si mi ho zoslal. A nielen tulipán.
