Pre Bouaziziho rodinu predstavoval pouličný predaj hlavný zdroj príjmu. Predával však bez licencie a policajtka mu preto skonfiškovala vozík. Napriek snahe zaplatiť pokutu resp. požadovaný úplatok, bol policajtkou prefackaný a popritom boli adresované urážky jeho mŕtvemu otcovi. Bouazizi sa šiel sťažovať na oficiálne miesto, keďže s podobnými problémami sa nestretol prvýkrát, nebol však vypočutý. To vyústilo do jeho zúfalého rozhodnutia - oblial sa benzínom a verejne sa podpálil.
Tento arabský Jan Palach (tak ho označil britský Guardian) mal na situáciu v krajine väčší vplyv ako český študent. Napriek tomu, že jeho motiváciou nebola snaha o zmenu režimu. Bola to skôr zúfalosť vystihnutá výkrikom „Ako sa podľa vás mám uživiť?". Bouazizi pracoval od svojich 10 rokov. Potom, čo predčasne skončil školu, snažil sa zarobiť dosť na to, aby jeho sestry mohli študovať na univerzite. Frustrovali ho však takéto neľahké podmienky.
Po jeho samozapálení sa začali v krajine odohrávať čoraz masívnejšie protesty. V čase, keď Bouzizi na následky popálenín zahynul, už bola tuniská revolúcia v plnom prúde. Takpovediac, podarilo sa mu uskutočniť Raskoľnikov-ovský veľký čin. Na pamiatku po ňom pomenovali významné námestie v Tunise.
Odvtedy sa arabský svet denne transformuje. V Tunisku, Egypte a de facto aj v Jemene odstúpili tamojší prezidenti, v Líbyi prebieha občianska vojna (s už viac než 10 000 obeťami), odpor v Bahrajne, ale najmä Sýrii znamenal stovky zabitých vládnymi silami. Protesty sa odohrávajú aj v ďalších krajinách, pričom sa podarilo presadiť viaceré zmeny (zrušenie výnimočného stavu v Alžírsku a Sýrii, výmeny ministrov, zvýšenie prídelov potravín apod.).
Názov arabská jar je odvodený od Pražskej jari, no pripomína skôr pád socializmu. I keď väčší dôraz je kladený na sociálne než politické požiadavky, narozdiel od roku 1989.
Rizikom tejto vlny zmien je, že sa nenaplnia očakávania demonštrantov. Už teraz sa (aj vplyvom protestov) zhoršuje ekonomická situácia v regióne. Ako píše N. Ferguson, k revolučnému cyklu patrí i fáza rozhorčenia nad poklesom životnej úrovne. Podobne aj v Československu prišlo zanedlho po revolúcii k vytriezveniu (hoci nielen kvôli ekonomickým faktorom). V arabských krajinách je to príležitosť pre extrémistické hnutia a strany ponúkajúce napohľad jednoduché riešenia.
Toto je vlastne aj jeden z dôvodov, prečo západné krajiny podporovali (aj finančne) viacerých diktátorov a odďaľovali revolúciu v arabskom svete. Barack Obama nazval bývalého egyptského prezidenta Mubaraka stabilizujúcou silou v regióne.
Do konca roka je ešte ďaleko, no dnes je Bouazizi zrejme jedným z favoritov na ocenenie časopisu TIME pre Osobnosť roka (jeho ostatným víťazom je Mark Zuckerberg). To sa udeľuje (zvyčajne) osobe, ktorá najviac ovplyvnila udalosti v danom roku. Mimochodom, tajomník Nobelovho výboru G. Lundestad sa nechal počuť, že viacero z 241 kandidátov na tohtoročnú Nobelovu cenu mieru je spojených s povstaniami v arabských krajinách.
Bolo by zaujímavé vidieť dianie v paralelnom vesmíre, v ktorom by sa žiadne upálenie nekonalo. Je pravdepodobné, že pre arabské krajiny by sa v ňom našla nejaká iná rozbuška, no udalosť je zaujímavou ilustráciou sily jednotlivca. Faktom už navždy zostane, že sériu protestov a revolúcií známych ako arabská jar odštartoval pouličný predavač Mohamed Bouazizi.
