A následne nastal zlom – Európska komisia sa nedalazmiasť nezmyslami o nahradení plynu elektrinou a zamietla našej milejvláde tento zámer. A zrazu – čuduj sa svete - našich hrdinov osvietiloa behom krátkeho času dokázali Slovensko zásobiť plynom bez problémov. Čoteda robili počas prvých dní krízy (okrem šírenia neopodstatnených poplašnýchspráv)?
Teraz sa však naskytuje logická otázka: Ako bude slovenskávláda ďalej postupovať? Budeme sa tváriť že sa nič nestalo a potichu čakaťna ďalšiu katastrófu ďalším prehlbovaním našej energetickej závislosti naRusku, alebo sa poučíme z nedávnej krízy a konečne prijmeme patričnéopatrenia? (Mohli by začať schválením zákona pre podporu obnoviteľných zdrojov,ktorý ešte stále neexistuje!).
Momentálna situácia je taká, že Slovensko je na 100% závisléna dodávkach jadrového paliva od ruskej monopolnej spoločnosti TVEL. A tosamozrejme stále zostávame závislí od „ruského“ plynu na 98%. Z týchtočísel je jasné, že naša závislosť od Ruska sa nekončí, priam sa až prehlbuje,hlavne rozhodnutím o dostavaní dvoch jadrových blokov v Mochovciach. Dokonca aj uhlie,ktoré by sa malo spaľovať v tepelnej elektrárni Strážske by bolo čiastočnedodávané z Ruska.
Čo z toho vyplýva? Slovensko bude naďalej investovaťmiliardy EUR (minimálne 2.8 miliardy EUR/84 mld. Sk!) do týchto zdrojov a riskovať, že náš (v podstate jedinýenergetický) partner Rusko, ktorý sa ukázal ako nespoľahlivý pre celú Európu,znova ohrozí našu energetickú stabilitu pre možno iný politický spor.
V čase, keď energetická nezávislosť je horúcou témouv celej Európe, by slovenská vláda mala naplniť svoje sľubyo finančnej podpore pre obnoviteľné zdroje energie (vláda sľubovala 100miliónov Sk / 3 319 392 EUR ročne), ako aj vytvoriť podmienky pre efektívne úsporyenergie napríklad v podobe grantov pre výmenu neúčinných vykurovacíchzariadení, zatepľovanie príbytkov ako aj pre inštaláciu zaiadení na výrobuenergie z obnoviteľných zdrojov, ktoré už bežne fungujú v ostatnýchkrajinách Európskej únie.
Na tento typ programov sa dajú čerpať zdroje EÚ, ale použiťby sa dali napríklad aj financie, ktoré Slovensko získava z obchodovaniav rámci Kjótskeho protokolu a po roku 2013 financie z výnosovaukcií tzv. emisných povoleniek, nehovoriac o miliardách schválených nainvestíciu do jadrovej energetiky. Takýmto krokom by sme nielen znížili našu energetickúzávislosť od Ruska, ale sa aj priblížili k záväzku Európskej úniio zvýšení podielu výroby energie z obnoviteľných zdrojov (14% do roku2020, pričom v priemere pre EÚ je to 20%).
Slovensko sa momentálne úspešne dostáva z energetickejkrízy, ktorá nám na chvíľu dovolila zabudnúť na inú, celosvetovú – ekonomickú.Podporou rozvoja obnoviteľných zdrojov, ako aj prijímaním opatrení na úsporuenergie by sa nevyhnutne vytvorili pracovné príležitosti, ktoré by znížilidopad ekonomickej krízy na obyvateľstvo Slovenska.
Slovenská vláda by však musela prijať zodpovednosť za chybnékroky (svoje, ako aj predošlých vlád) prijaté v minulosti a vybrať sapokrokovejšou, ekologickejšou a samostatnejšou cestou. Obávam sa však, žeslovenská verejnosť bude aj naďalej manipulovaná nepravdivými populistickýmivyhláseniami, zatiaľ čo si slovenskí politici aj naďalej budú prihrievať „atómovúpolievočku“ podporovaním ruských monopolných spoločností.
