Odvtedy uplynul nejaký čas a národný potenciál tohoto typu zábavy začal nesmelo pučať. Strýco Marcin aj Ander sa stiahli do úzadia, politickému kabaretu a zábave v štýle „rečová vada, cigáň, Maďar a buzerrant" už tiež ruže nekvitnú, i Juraj Mokrý spôsobuje namiesto smiechu súcit. Na televíznych obrazovkách sa z čista jasna objavila Partička. Partička samozrejme nie je čistá stand-up comedy, účinkujúcich je viac, zväčša improvizujú, ale k osamotenému človeku pod boďákom, kde má len a len mikrofón, má z komediálnych relácii azda najbližšie.
Od partičky je to už len krôčik k naozajstnej stand-up comedy a takáto show je logickým vyústením. Na Slovensku je od logického vyústenia k realizácii často neprekonateľne ďaleko a je nesmierne záslužné, že sa logického vyústenia niekto chopil. Niekto je Jano Gordulič. Jano svoju stand-up comedy show poňal vo veľkom štýle - od názvu, cez vizuál, priestor - až po veľkú ambíciu. A tak vznikla prvá (aspoň pokiaľ viem) slovenská stand-up comedy show Silné reči.
Stand-up comedy je v prvom rade krčmová zábava. Nenechajte sa zmiasť, z tejto krčmovej zábavy vzišli už onakvejšie hviezdy a mnoho etablovaných komikov dodnes žiari v podobných show - Bill Cosby, Jay Leno, Woody Allen, Chris Tucker, Andy Kaufman, Steve Martin či legendárny Jerry Seinfeld. V slovenčine blízkom jazyku sa dá pozrieť show Na stojáka v produkcii HBO.
Hovorí sa, že ten kto absolvuje stand-up comedy so cťou, zvládne snáď každý komediálny žáner. Málokde ide umelec s kožou na trh skutočne nechránený - ocitne odkázaný len sám na seba pred krvilačným publikom, ktoré nemá veľa rešpektu k zaváhaniam. Kvalitná SUC nie o bezduchom tliachaní, naozajstným umením je vystavať zmysluplný príbeh plný vtipných point a s veľkolepým finále. Každý sa samozrejme môže pripraviť, no keď publikum nereaguje celkom podľa predstáv je nevyhnutná veľká dávka improvizácie. Alebo silný persuazívny talent.
Získať si priazeň divákov naozaj nie je jednoduché - panny a panicov za mikrofónmi kvári tréma, ostrieľaných borcov očakávania. Na Slovensku ešte neexistujú ostrieľaní borci, takže musia naozaj zaujať - časy keď veľká hviezda vyjde na pódium a ľudia sa automaticky začnú smiať sú ešte ďaleko pred nami.
Silné reči 2 sa vydarili, Jano Gordulič dobre začal, Viktor Horján pokračoval na svoju nôtu (moja celkom nebola, keďže už spomínaný homor ma neoslovuje), Broňu Balaškovú trochu potrápila tréma, takže jej (podľa mňa dobre vystavaná) story žiaľ nevyznela. Ludwig Bagin a Ivan Huljak už zaujali celé publikum a prišiel grandiózny koniec v podaní Tomáša Hudáka, ktorý opakovane roztlieskal a rozosmial celý bar vrátane ľudí vo vedľajšej miestnosti a obsluhy. Veľký podiel na dobrej zábave mal aj Marián Čurko a jeho hudobný sprievod.
Silné reči majú k dokonalosti ďaleko, napriek tomu je to pre mňa najvydarenejší slovenský komediálny počin od čias kabaretného predstavenia Noc plná hviezd. Komikom želám veľa zdaru, málo trémy a teším sa na ďalšie pokračovanie v januári v Nu Spirit Clube.
P.S.: Nepozarajte videá zo Silných rečí na Youtube. Je to podobne pútavé ako divadlo v televízore. Stand-up comedy je kontaktný šport a a treba ju vidieť naživo.
