plán práce: guláš. Skvele. Ide sa. Kam? Do Tesca. Veď nech sa trochu aj povozím. Súc ohúrený predvianočnou atmosférou sálajúcou z každého kúta, vmiesil som sa do šumiaceho davu, utrácajúceho výplaty, dôchodky, podpory, alimenty a stravné lístky... Čiže potrebujem mäso, lečo, korenie... keď si blbý, tak si píš... mäso, zemiaky, paprika... dobre, ešte raz... mäso, smotana, vegeta... Výborne...smotanu mám, a čo ďalej... kura... áno, samozrejme, kura.... (a takto som sa tam motal asi hodinu) Výsledkom bol nasledovný nákup: alobal, špongie na riad, potravinárska fólia, smotana na varenie, 6 litrov piva, sedmička červeného, kofola, a korenie... Naložil som teda nákup do dostavníka, pustil si z originálnej kazety Demikát, a poďho domov – friško variť. Nech sú raňajky aspoň do tej pol štvrtej hotové.
Vybaľujúc doma tašky som s hrôzou zistil, že nielen guláš z nakúpených surovín nenavarím, ale ani „plán B“, ktorý mi tak akosi nevtieravo v Tescu sadol na nos (teda kura na smotane) – ma nezachráni, vzhľadom k tomu, že celkom strategicky som kúpil všetko, len to kura nie. V tej chvíli som pochopil, že keď sa ma Medveď na angličtine namiesto „Are you a cook?“ spýtal „Are you a cock?“, vedel zrejme nechtiac, no veľmi presne, o čom hovorí.
LIDL mám za rohom. O pár minút som už trielil pomedzi modré regále k najbližšiemu chladiacemu boxu.. Skvelé. Kura ako z reklamy na hormonálu výživu a genetickú modifikáciu mi skoro samé skočilo do ruky. Časová strata je minimálna. Plán sa podarí.. Zaplesol som box, a vybral som sa smerom k pokladni... „Dovolíte?“ rinul som sa pomedzi regále aj s kuraťom v ruke..
Pravdupovediac, neprišlo mi vôbec čudné, že ľudia medzi regálmi stoja, a všetci hľadia jedným smerom.. áno.. bol to RAD... dlhý... presne ten rad, ktorý vznikne, keď chcete zaplatiť v čo najkratšom čase.. presne ten rad, na ktorého konci ste vy... ten rad, ktorý sa hýbe najpomalšie, ak nie dokonca opačným smerom... RAD... (keby som bol autorom hororových filmov, tak jeden by sa určite volal RAD...) Cúvol som... sklopil hlavu... zaradil sa na koniec...a s otázkou v očiach som sa zadíval na bezhlavé kura v igelite...
Štyri minúty...čas, podľa jednej pesničky potrebný na záchranu sveta...a ja som v rade...
Šesť minút... pojal som dôvodné podozrenie, že ak ihneď to úbohé kura nerozbalím, tak sa zadusí... našťastie som od tohto činu upustil, nakoľko rad sa nepatrne znovu posunul...
Sedem minút... to kura znesie vajce... áno, určite to urobí, lebo ma chce nasrať... žiadna pochúťka na smotane... Ale televízia... bulvár...
MŔTVE KURA ZNIESLO V LIDLI VAJCE! ŠOKUJÚCE!!!
EXKLUZÍVNE PRE VÁS: VAJCE Z MŔTVEHO KURAŤA!!!
POŠLITE SMS V TVARE „KURA_VAJCE_VAŠE KONTAKTNÉ ÚDAJE...“ (cena spätnej SMS: jedno vajce)
Osem minút... „Viete, to bolo tak: zobudil som sa, a reku, urobím si guláš... tak som šiel do tesca, a tam som všetko kúpil, akurát som nekúpil to, čo som potreboval... a teda som prišiel sem, a vybral som si toto kura... sám so prekvapený, čoho je to kura schopné...“ (v duchu som sa už pripravoval na interview..)
Rad sa pohol...zdvihol som zrak od môjho dobrodružného a mediálne známeho kuraťa...
„Poďte..“ ozval sa pánko predo mnou...
„Áno, poďte, ja mám plný vozík... kým to vyložím, tak vy budete aj preč..“
S pánkovým názorom sa stotožnila aj ďalšia pani, a vytvorili mi dôstojný koridor...
Samozrejme, poďakoval som sa, a vybral som sa priamo k pokladni... neviem prečo, ale vycerený...
Very strejndž situejšn... oveľa viac „strejndž“, ako vyššie spomínaný fiktívny titulok v novinách...
Áno, potešilo ma to...
Áno, nenapadlo ma, že by som to občas mohol urobiť aj ja...
Áno, naozaj stačí pre spríjemnenie dňa aj takáto drobnosť, ktorá nikoho nič nestojí...
Takže, pánko a pani, ešte raz vďaka...
A vy ostatní, pokiaľ budete mať pocit, že vaše kura na smotane, ktoré malo byť pôvodne gulášom, sa už čo nevidieť strojí zniesť vajce, kľudne sa predo mňa postavte v rade... :)
