Elagabalus (Varius Avitus Bassianus Marcus Aurelius Antoninus): 218-222 n.l.
Elagabalus (toto meno si podvodne privlastnil podľa orientálneho božstva) sa dostal k moci ako slepé kura k zrnu. Bol synom Soaemias, dcéry Julie Maesy, ktorá zase bola sestrou Julie Domny, Caracallovej matky. Keď sa po Caracallovej smrti dostal k moci Macrinus, dostala Julia Maesa rozkaz opustiť dvor a Antiochiu. Odišla do Emesy aj so svojimi dvomi dcérami (druhou dcérou bola Mamaea, matka budúceho cisára Alexandra Severa - posledného člena dynastie Severovcov).
Človek ani nechce veriť, ako Soaemiadin syn začínal svoju kariéru. Bol predurčený čestnej dráhe veľkňaza v chráme Slnka, a práve toto čestné povolanie dopomohlo sýrskemu chlapčiatku ku vláde nad Rímom. V Emese táborilo početné vojsko, a pretože prísna Macrinova kázeň prinútila vojenských rozmaznancov prezimovať vo vojenskom tábore, zachcelo sa im trocha „slniečka". Hromadne začali navštevovať chrám Slnka a so zbožnou úctou pozerali na mladistvého veľkňaza. Dokonca sa im zamarilo, že v ňom spoznávajú Caracallove črty, ktorého pamiatku si stále vysoko vážili. Nezabudli totiž na jeho štedrosť adresovanú len im. Vypočítavá Maesa sa preto chopila príležitosti, obetovala česť svojej dcéry, a začala rozhlasovať, že jej vnuk je naozaj nelegitímny Caracallov syn. Slovo dalo slovo a mladý veľkňaz bol v Emese prehlásený za cisára. Vojsko potvrdilo jeho „dedičské právo" a vyzvalo aj ostatné armády aby uznali mladíka za cisára. A tak sa aj stalo. Všetky pochybnosti rozptýlili peniaze.
Elagabalus sa veľmi neostýchal a hneď po obdržaní cisárskeho purpuru začal so svojimi najhrubšími zábavkami a radovánkami. Už vo svojej podstate bol zvrhlý a tak mu nerobilo veľký problém zabudnúť na svoju čestnú kariéru. Čiastočne sa to však dá pripísať aj jeho nezrelosti a mladosti. Jeho chtíč bol naozaj ohromujúci. Dokonca taký, že ďaleko prevyšoval aj fyzické možnosti normálneho človeka. Telo proste nevládalo. Uchyľoval sa preto ku rôznym premysleným prísadám, liekom, povzbudzovadlám a odvarom. Jeho osobní lekári s ním mali vždy plné ruky práce. Sex sa tak stal hlavným „cieľom" jeho vlády. Miloval ženy aj mužov rozmanitého pôvodu. Dôležitá bola hlavne kvantita. Mal šťastie, že ľudia jeho doby nepoznali syfilis ani HIV. Keď sa u neho náhodou nestriedali zástupy milencov a mileniek, teda vo chvíľach jeho „osobného voľna", s obľubou postával nahý pred dverami do svojich komnát, kde sa s jednou rukou pohrával s prirodzením a s druhou rukou krútil závesmi, podľa zvyku vtedajších ľahších slečien. Strašil tak ctihodné osadenstvo kráľovského paláca. V čase „sexuálneho voľna" sa najradšej venoval prejedaniu a búrlivým pitkám. Obľuboval hlavne rôzne omáčky, kde ako prísady používal dráždidlá, či už pre seba alebo ostatných spolustolujúcich.
Celkovo bol za tak krátku vládu až päťkrát ženatý. Najodpornejší zločin však spáchal práve pri druhej manželke. Stala sa ňou totiž vestálska panna, ktorú znásilnil a prinútil k sobášu. Bol to ohavný skutok, pretože vestálky venovali svoj život božskej cudnosti. Každý si ich ctil a vážil. Dokonca sa ako jediné ženy mohli zúčastňovať rôznych verejných udalostí, kde im patrilo vyhradené a čestné miesto.
V obliekaní si držal Elagabalus svoj vlastný, troška extravagantnejší trend. Vládca rímskeho sveta si obliekal rúcha žien, a chodil tak aj na verejné zasadania. Najvýznamnejšie posty v ríši udeľoval svojim početným milencom. Dokonca jedného z nich vyhlásil za cisára a seba za cisárovnú. Strašná potupa pre rímsky ľud a senát. Preto sa ani nemôžeme čudovať, že zo všetkého najviac mladý Elagabalus túžil po ženskom pohlaví. Dokonca vypísal aj veľkú odmenu tomu, kto ho dokáže obdariť ženskými pohlavnými orgánmi. Vo svojom vnútri musel preto byť mladý zvrhlík veľmi nešťastný človek. Pochopiteľne, nikto sa neprihlásil. Chudák cisár, žil v nesprávnom storočí.
Samozrejme, na riadne úradovanie mu pri všetkých týchto aktivitách neostával čas. Všetko prenechal svojim poradcom a úradníkom. Tí neváhali, a urobili si zo spravovania štátnych financií svoj vlastný pašalík na obohacovanie sa. Žiaľ, ako inak, odniesli si to radoví rímski občania.
Elagabalove neresti sa mu nakoniec stali osudnými. Ľudia s čiernym svedomím nemajú ostych u druhých odsudzovať to, čo sami u seba považujú za normálne. Zhýralí vojaci, ktorí dosadili Elagabala na trón, sa od neho odvrátili. Hanbili sa za svoju voľbu a s potešením a narastajúcou úctou pozorovali cnosti u cisárovho bratranca - Alexandra Severa. A opäť mala v celej záležitosti prsty vypočítavá Maesa. Nebol pre ňu problém tušiť, že sa jej vnuk nenávratne rúti do záhuby. Využila prvú vhodnú príležitosť, kedy mal cisár dobrú náladu, a prehovorila ho, aby si Alexandra adoptoval. Samozrejme, múdry „princ" si okamžite získal priazeň celej verejnosti, čo sa žiarlivému Elagabalovi rozhodne nepáčilo. Rozhodol sa s celou vecou skoncovať, a milého Alexandra odprevadiť na druhý svet. Avšak bláznivý cisár vždy svoje plány sám prezradil. Potom už nebol problém pre verných Alexandrových sluhov tieto úmysly prekaziť. Nakoniec sa rozhodol ísť priamo na vec a otestovať vernosť armády. Rozšíril správu, že je bratranec mŕtvy. Rozzúrení vojaci samozrejme podozrievali Elagabala a začali odboj. Utíšili sa, až keď sa im Alexander osobne ukázal. Rozmarný cisár sa preto z pomsty rozhodol niekoľkých veliteľov odboja popraviť. A vtedy rozhorčeným prétoriánom konečne došla trpezlivosť. Ich hnev si odpykali všetci cisárski milenci, milenky a dokonca aj cisárovná matka. Všetkých povraždili. Záver tohto krvavého kúpeľa patril mladému zvrhlíkovi. Prebodli ho dýkou a potom jeho zohavenú mŕtvolu vláčili ulicami. Nakoniec ju hodili do rieky. Senát prisúdil Elagabalovej pamiatke nálepku večnej hanby a všetci to len privítali. Na trinásť rokov, za múdreho panovania Alexandra Severa, opäť zavládol v ríši poriadok. Škoda, že len tak krátko.
Nabudúce, keď čas dovolí, možno začnem väčší cyklus o barbaroch.
Súvisiace články (prepáčte, linky neviem pridať)
Najväčší zvrhlíci antického Ríma - Caligula
Najväčší zvrhlíci antického Ríma - Nero a Domitianus
Najväčší zvrhlíci antického Ríma - Commodus a Caracalla
Literatúra
Dio Cassius, Roman History, Kniha 79
E. Gibbon: Úpadok a pád Rímskej ríše
Biography of the life and reign of the Roman Emperor Elagabalus
(http://www.roman-empire.net/decline/elagabalus.html)
Life of Elagabalus - Historia Augusta at LacusCurtius: Latinský text, angl. preklad
(http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Historia_Augusta/Elagabalus/1*.html
