Obyčajný človek, ktorý sa učí vedieť, ženič nevie. Zoznam autorových rubrík: Filmové recenzie, História, Moje úvahy, Súkromné, Šomranie
Dnes niečo pre tých, ktorí majú radi inteligentné kriminálky a ponáranie sa do ríše psychológie. Inými slovami dostanete akademickú exkurziu do mysle tých najhorších sériových vrahov.
Dnes niečo o krajine bezprávia, kde ľudský život nič neznamená a kde sa každý musí spoľahnúť predovšetkým len sám na seba. Drsné, kruté, nemilosrdné...
Dnes je tu niečo, čo osloví nielen priaznivcov histórie, ale aj rôzne romantické duše a ľudí snílkov s hlavou v oblakoch. Je tu príbeh, ktorý priam dýcha osudovosťou a je plný emócií.
Dnes vám predstavím filmový svet, kde za nitky ťahajú predovšetkým ženy. Nie darmo sa hovorí, že muž je hlava rodiny, ale žena je krkom, ktorý ňou otáča...
Dnes niečo pre všetkých nešťastníkov, ktorým sa zo života vytratilo hlavné korenie, dôležitá partnerská esencia potrebná na spokojný partnerský vzťah - láska. Kruté, smutné, boľavé... to všetko je tento film.
Dnešný film je niečo pre tvrdých chlapov, tu nie je priestor na hru v rukavičkách. Film je tiež pekným príkladom, že dobrý herec dokáže zahrať hocičo a že netreba hneď všetkých škatuľkovať. Len treba dať šancu...
Pomstu, dobrodružstvo i romantiku, to všetko v jednom balíku ponúka tento výpravný historický seriál. Navyše nadšencom do histórie poskytne ten veľmi známy pocit nostalgie za časmi dávno minulými...
Moja 1. filmová recenzia tu na blogu je venovaná pomerne čerstvej minisérii Veľké malé klamstvá (2017), ktorá si podľa môjho názoru zaslúži väčšiu pozornosť, a to nielen kvôli k tomu, že tam hrajú známe filmové hviezdy...
Istý čas všetko išlo v našom idylickom kráľovstve ako po masle. Aby ste si nemysleli, všeličo sa vyskytlo čo pospolitý ľud trápilo, no ľudia aj tak nešomrali.
V našom idylickom kráľovstve sa dejú veľké veci. Kráľovná aj so svojimi pomocníkmi musí predčasne brať nohy na plecia, pretože na jej miesto sa už tlačí iný kráľ - Popul Nezdolný. V celom kráľovstve sa preto rozprúdila živá debata na rôzne háklivé spoločenské témy. Udalosť je tak pretriasaná, že sa v kráľovstve vyskytli aj rôzne nové chlpaté zvieratká, predtým vo voľnej prírode nevídané a vyskytujúce sa iba v klietkach a rôznych potulných cirkusoch. Niet sa preto čo čudovať, že i Jožko Rýpavičný so svojím dobrým kamarátom Jankom Političným rozoberajú túto spoločenkú udalosť v ich obľúbenej krčmičke.
A je to tu. Opäť ďalšia šmelina z dielne slávnej firmy Orange. A na moju smolu, som sa stal obeťou aj ja.
Tak sa zdá, že spoločnosť Orange do svojho repertoáru ako zvýšiť zisk zavádza zvláštne triky. Nedávno som tieto praktiky pocítil aj ja na vlastnej koži.
Kde bolo tam bolo, bolo jedno šťastné a euforické kráľovstvo. Vládol tu ľudom milovaný všemohúci panovník, ktorému slúžili dvaja ešte viac milovanejší a oddaní pomocníci. O všetkom, čo sa v kráľovstve urobilo alebo neurobilo rozhodoval iba panovník, ktorého rozhodnutia boli vždy správne a vždy smerovali do všetkých končín kráľovstva, hlavne však k starším poddaným. Z toho dôvodu bola akákoľvek kritika jeho vládnutia zbytočná, ba priam až dehonestujúca.
Po neúspechu v Galii by sme len ťažko hľadali frustrovanejšieho vodcu akým sa stal Attila. Dovtedy iba vyhrával. Jeho pozíciou medzi Húnmi to však až tak veľmi neotriaslo akoby sa očakávalo. A aby toho nebolo málo, vzťahy s východnou ríšou sa začali dramaticky zhoršovať, pretože Marcianus odmietal platiť každoročný tribút. Zlosť a pomstychtivosť však u Attilu zvíťazili nad triezvym rozumom a tak sa radšej rozhodol pre vojnovú výpravu Do Talianska a na Rím. Začiatkom leta r. 452 teda prekročil Juliánske Alpy a vtrhol do Talianska.
Ľudská história je rozmanitá. Žiaľ častejšie ako čokoľvek iné, písali dejiny práve udalosti, na ktoré človek nemôže byť hrdý. Jednou z nich sú i vojny, niektoré významnejšie, iné menej. Aj v staroveku sa odohrali mnohé vojny a bitky, no máloktorá z nich bola tak strašná a krvavá ako bitka na Katalaunských poliach. Jej priebeh zodpovedal jej významu. Lesk a bieda. Predstavovala totiž začiatok konca veľkého Attilu - kráľa všetkých Húnov. A vlastne, aj Húnov samotných.
Nedávno prebehla médiami informácia o stavaní dvojkríža v dedinke Čerhov. Reakcie sú rôzne.
Po dlhom čase som sa už konečne rozhodol niečo napísať. Tentoraz sa však nebudem venovať mojej obľúbenej histórii, ale niečomu inému, niečomu čo ma už niekoľko mesiacov trápi a vŕta v hlave ako červíček. Rád píšem, a nemusí to byť iba o histórii. Každá téma je zaujímavá a každá si zaslúži osobitnú pozornosť. Ako sa vraví, žijeme len raz a človek by mal aspoň trocha šprtnúť do každého odvetvia ľudskej činnosti, pokiaľ mu to, samozrejme, možnosti dovoľujú.
Húnske kmene pred Attilom boli iba zmes nejednotných nomádskych kočovníkov, vyhnaní zo svojej pôvodnej domoviny. Všetko sa však zmenilo príchodom tohto húnskeho kráľa. Pred ním nemali Húni ani poriadnu ríšu, avšak za neho už terorizovali skoro polovicu Európy. Rozhádané a nejednotné kmene dokázal umne zjednotiť, či už násilím alebo diplomaciou, a tak položiť základný kameň svojej veľkej ríše.
Mám rád Poľsko, je to úžasná krajina s ešte úžasnejšou prírodou a kultúrnymi pamiatkami. Ale žiť by som tam teda nechcel. Prečo? Nuž mám taký pocit, že sa tam ľudia už asi načisto zbláznili.
Niet pochýb o tom, že Húni patrili k tým najdivokejším a najobávanejším barbarom, akých kedy staroveký svet poznal. Dokonca vpád divokých kočovných Húnov do Európy spustil historické obdobie sťahovania národov, ktoré hlboko ovplyvnilo etnickú a politickú tvár Európy a navodilo koniec západnej časti rímskeho impéria. Ich pôvod leží v temnotách raných ázijských dejín. Je však možné predpokladať, že sa ich vlasť nachádzala na Ďalekom východe, tam, kde dnes hraničí Čína s Kóreou. Od 3. stor. pr. n. l. sa správy z čínskych prameňov zmieňujú o barbaroch, ktorí opakovane prenikali do úrodných dolín Žltej rieky. Číňania votrelcov pomenovali „Xiongnu (Hsiung-nu). V čínštine to znamená „krvilační otroci. Od tohto označenia sa pravdepodobne neskôr odvodilo slovo Húni.
