Ľudia sú všelijakí. Dobrí aj zlí. Čo však niekedy baví ľudí najviac je kritika. Samozrejme nie samého seba ale ostatných, a samozrejme anonymne, to je ľahšie.
V súčasnosti na Slovensku je už blogovanie rizikovým odvetvím. Verejne prezentovať svoj názor a to i so svojím podpisom a fotkou, už nie je žiadna sranda. Hlavne, keď mu za chrbtom dýcha stádo „diskusie chtivých" moralistov, ktorí čakajú na najmenšiu príležitosť, aby tiež mohli prezentovať svoj názor, najmä v chúlostivejších otázkach, avšak ako inak, anonymne. To je predsa ľahšie a hlavne bezpečnejšie. Dokážu to doviesť až do takej miery, že človek prestáva mať radosť z písania. Pritom často argumenty takýchto moralistov sú veľmi smiešne a povrchné. Zvyčajne ide o ľudí, ktorí majú plné ústa Pána Boha a pritom si neuvedomujú, že svojim moralizovaním páchajú viac zla ako tí, čo o Boha ani neškrtli. Zoberme si napríklad také články o náboženstve. Zo skúsenosti viem, že najhorlivejší diskutéri sú práve veriaci. Pritom si ani neuvedomujú, že svojim správaním iba potvrdzujú negatívne postoje voči nim. Ale to je len jeden príklad, sú aj iné témy ako náboženstvo, a tam to je takmer to isté.
Možno by stálo za zamyslenie, či by nemohli do diskusií prispievať iba blogeri, teda tí čo verejne prezentujú svoj názor pod svojou fotkou a menom. Ono ľahšie sa uráža anonymne, to vie každý, určite by tak diskusia nabrala správnejší smer.
Pokiaľ sa ľudia nenaučia trocha lepšie zvládať svoje emócie, hlavne pri témach povedzme to mierne - kontroverzných, tak bude blogovanie na Slovensku rizikovým odvetvím. A neviem či ma už baví písať a pritom tŕpnuť, čo za urážky si zase budem musieť v diskusii prečítať. Ale to zrejme nie je iba môj problém.
