"Tak čo hovoríš na to, čo sa deje v našom kráľovstve, kamoško? Prečo podľa teba kráľovná zdupkala?", spýtal sa Jožko, keď dopil svoje tretie pivo. Janko sa pohodlne usadil na stoličke, akokeby čakal len na túto otázku. Nie nadarmo nosí meno Janko Političný. "No to máš tak", spustil napokon. "Je to velmi ľahké. Ako iste vieš, kráľovná sa snažila byť slušná, chcela do kráľovstva zaviesť morálku a niekoľko pekných zásad. Zabudla pritom na jednu podstatnú vec. Slušnosť predsa do politiky nepatrí, to už vie i malé decko. Tam, kde lieta vo vzduchu také nepredstaviteľné množstvo zlatiek, je slušnosť iba na ťarchu."
"Počkaj," Jožko neveriacky pokrútil hlavou, "chceš mi povedať, že v kráľovstve niet ani jedného sušného mocipána, čo by robil politiku podľa mravných zásad, čestne a spravodlivo?"
"Jožko, a čo si ty spadol z maliny? Samozrejme že niet, takého by hneď zadupali do zeme. Možno by sa ho zbavili aj jeho vlastní. Nestačí ti príklad našej kráľovnej? Pamätaj si Jožko. Mocipán sa musí pohybovať v oboch polpriestoroch. V dobrom, ktorý je pre všetkých slušných ľudí samozrejmý a aj v zlom, v ktorom sa pohybujú rôzne podivné indivíduá. Keď sa chceš v politike presadiť, musíš klamať a intrigovať až sa hory zelenajú. Iba vtedy sa pri korýtku udržíš a niečo si z tých zlatiek uchmatneš aj pre seba. Suma sumárum, úspešným mocipánom sa nemôže stať slušný človek." Jožko sa zamrvil na stoličke a neveriacky krútil hlavou. Ešteže išla okolo krčmárova slúžka a tak rýchlo objednal ďaľšie dve pivá. Janko sa spokojne zatváril a uštipačne poznamenal: "Jožko, keby si sa teraz videl. Vyzeráš akoby si práve rozlúštil záhadu svätého grálu."
"No vieš", odvetil Jožko, "nechce sa mi veriť, že je to až také zlé. Predsa tam musí byť niekto, kto nemyslí len na seba a svoje záujmy. Niekto, kto je tu pre ľudí."
"Jožko, ty si vážne naivný. Možno, je aj taký mocipán, ale určite by sme ho našli iba medzi novými, takými čo ešte nestihli ochutnať korýtko moci. Keď ho ochutnajú budú rovnakí ako všetci ostatní pred nimi. Mocipáni vždy hladkali len svoje plné vrecká, hladkajú a budú si ich hladkať aj naďalej. Spomeň si na Hromobijca I. Hrozivého alebo Srandmila Uleteného. Myslíš si, že by boli tam kde sú, keby pestovali slušnosť a morálne hodnoty? Asi ťažko. Hromobijcovi sa ale jedno musí uznať. Za nitky moci vedel ťahať dokonale. Veď koľko trvalo kým ľudia precitli a dokázali sa ho zbaviť."
"Veru", pritakal Jožko. "Ovládol aj moju myseľ. Normálne sa ešte aj dnes strasiem keď zahrmí. Pri predstave, že nebodaj stojí za mojim chrbtom pripravený presadiť si svoje ručne stručne, mám husiu kožu. Musím ale uznať, že dnes sa už politická kultúra troška zlepšila...."
"Súhlasím, dnes sa aspoň kradne sofistikovanejšie," skočil mu do reči Janko. "Predtým sa ľudia unášali aj vraždili," dodal s úškrnom a dopil svoj pohár. Jožko vypil posledný dúšok piva a poznamenal: "Nech je ako chce, tu pri pive to nezmeníme. Pokiaľ nedostanú mocipáni od ľudí riadne pozauši, budú si ďalej robiť čo chcú."
"Veru," postavil sa Janko, "poďme radšej domov, pretože my narozdiel od mocipánov zajtra vstávame do práce vyrábať hodnoty."