Toto sa žiaľ často deje v realite a to nie len školskej. Veľké projekty na rozvoj infraštruktúry v rozvojových krajinách zlyhávajú na nedostatočnej znalosti miestnej kultúry a miestnych geografických špecifík. V projektoch na budovanie kapacít zlyhávajú nie len medzinárodné organizácie, ale aj miestne vlády. Neuveriteľné množstvo finančných prostriedkov sa preinvestuje do prenájmu hotelových izieb a catteringu na zorganizovanie školení. Ľudia sa prídu najesť, napiť, prenocovať a vypočuť si prednášky o veciach, ktoré nikdy nebudú robiť a spokojní s dobrým zážitkom idú domov. Zmena žiadna. Učiť sa dá síce aj na vlastných chybách, no v rozvojových krajinách na experimenty ľudia nemajú čas...každý nevydarený pokus môže byť totiž pokusom posledným.
Podobným problémom a neúspechom sa snažíme predísť na rozvojových projektoch Človeka v Ohrození. V centrálnej Keni, kde momentálne pracujem na projekte zvyšovania potravinovej bezpečnosti, sa snažíme oba prístupy kombinovať. K vzdelávaniu a budovaniu kapacít v poľnohospodárskom sektore pridávame infraštruktúru a praktické ukážky inovatívnych a moderných poľnohospodárskych postupov. Začali sme na strednej škole Gakawa a postupne budeme pracovať s ďalšími desiatimi školami. O myšlienke a teoretickom pozadí nášho projektu som písal v predchádzajúcich blogoch.
Práca s mladými ľuďmi
Na základnej, či strednej škole nám vždy učiteľky a učitelia hovorili, že my sme budúcnosť. Nikdy som to nebral príliš vážne. Stále som mal pocit, že môj život bude aj tak stále riadiť niekto iný a že zo všetkého toho teoretického učiva len ťažko budem niečo aplikovať v živote. Keď teraz vidím, čo všetko robia moji rovesníci a rovesníčky, začínam tým rečičkám o budúcnosti rozumieť. Teraz sme tu my a po nás prídu ďalší, od ktorých bude veľa záležať. Mladí ľudia v Keni sú tiež budúcnosťou (nielen) svojej krajiny a s prístupom ku kvalitnému vzdelaniu to nemajú vôbec jednoduché. Svoju budúcnosť (ne)vidia v hlavnom meste Nairobi, snívajú o kariére filmových hviezd a tí triezvejší o práci v banke (za prepážkou). Väčšine z nich sa to však nikdy nepodarí a ak neskončia v slumoch, skončia nezamestnaní v uliciach menších miest, alebo na farmách svojich rodičov. Tu nastáva problém, keďže poľnohospodárstvo sa v záveternom regióne Mt. Kenya orientuje prevažne na pestovanie obmedzeného množstva plodín (kukurice a fazule). Pôvodné a suchu odolné plodiny sú tu dávno zabudnuté a aj preto býva región často postihnutý nedostatkom potravín. Dobrá úroda tu závisí najmä od dostatku dažďa. Malé a stredne veľké rodinné farmy však vôbec nie sú pripravené na nespoľahlivosť a variabilitu miestnej klímy. Výchova žiakov a žiačok stredných škôl v aplikácií moderných a ekonomicky rentabilných poľnohospodárskych postupov šetrných k životnému prostrediu je preto prioritou číslo jedna. Na jedenástich školách v centrálnej Keni pracujeme s poľnohospodárskymi záujmovými krúžkami, teda s mladými ľuďmi, ktorí sa o poľnohospodárstvo zaujímajú.
Prvé kolo
Popri ostatných aktivitách projektu sa snažím aspoň raz mesačne navštíviť každý jeden klub a postupne pripravovať žiakov a žiačky na projektové aktivity. Začali sme stretnutím, na ktorom sme im s mojim kenským kolegom detailne predstavili ciele a zámery projektu a vysvetlili výhody, ktoré im z neho vyplývajú. Avšak pred tým, než sme im čokoľvek povedali, zahrali sme si zopár hier.

Hra, pri ktorej sme sa nielen učili mená všetkých zúčastnených, ale zároveň sme riešili problémovú situáciu (ako si čo najrýchlejšie predať loptu s vyslovením všetkých mien v rovnakom poradí, ako to spravili prvý krát). Riešenie si vyžaduje trochu premýšľania, koncentrácie a dobrej tímovej práce. Na príklade tejto aktivity sme si vysvetlili, že nech robíme čokoľvek, vždy sa to dá spraviť lepšie (zúčastnení zlepšia svoj čas z 90 sekúnd na 30, potom na 20 až nakoniec zvládnu celú aktivitu v čase pod desať sekúnd). Zároveň sme pochopili, prečo je také dôležité pozorne počúvať pravidlá a hrať podľa nastavených kritérií. Túto jednoduchú aktivitu žiakom a žiačkam pripomíname kedykoľvek, keď si nevedia s niečím poradiť. Taktiež sme si takýmto, v Keni neznámym a nekonvenčným spôsobom výučby, získali ich sympatie.
Druhé kolo
V druhom stretnutí s klubmi som si decká najprv pekne preskúšal, čo si pamätajú z predchádzajúceho stretnutia. Spomenuli si na hry, ktoré sme hrali a veľmi detailne vedeli prerozprávať, čo bol ich zmyslom a prečo sme ich hrali. No s informáciami o samotnom projekte to už bolo horšie. Nečudo, veď človek si bežne zapamätá tak 10-20% z toho, čo mu je len povedané a aj z toho čo si zapamätá, mnohé prekrúti. AJ preto sme si zahrali hru, ktorá názorne dokázala, že hovorené slovo je veľmi nespoľahlivým zdrojom informácií a je potrebné ho niekde ukotviť. Najlepšie na papier. Spoločne sme potom hľadali spôsob, akým by sme sa mohli uistiť, že všetky informácie o našom spoločnom projekte budú správne, neprekrútené a ako by sa o nich mohli dozvedieť aj všetci ostatní na škole. Na väčšine škôl sme tak spoločne vytvorili informačnú nástenku a všetko o projekte sme raz a navždy ukotvili na mieste, kde si o našich aktivitách bude môcť prečítať každý.

Logo Človeka v Ohození podľa žiaka základnej školy Wathithuga

Informácie o plánovaných aktivitách klubu počas projektu

Žiačka základnej školy Wathithuga v procese tvorby infotabule

Logo Slovak Aid na infotabuľu v strednej škole Mlima Kenya

Karikatúry manažérov projektu na infotabuli, nakreslené žiakom strednej školy Gakawa.

Infotabuľa o projekte vytvorená žiačkami a žiakmi Ngenia Secondary School umiestnená pri vchode do budovy školy
Školenie
V apríli sú v Keni školské prázdniny. Začína sa obdobie dažďov a na farmách sa začína sadiť. Využili sme tento čas na trojdňové školenie pre vedúcich klubov a ich sekretárky, respektíve vedúce a ich sektretárov. To oni tu majú také funkcie. Krúžky majú napríklad aj pokladníkov/čky, hoci jedinou vecou, ktorú majú zodpovedne na starosti je kniha záznamov a dochádzky. Školenie bolo zamerané na rozvoj a fungovanie organizácie (E-Garden clubs, Electronic Young Farmers Clubs - to sú oficiálne mená našich klubov), líderské schopnosti, podnikateľské zručnosti v poľnohospodárskom sektore, pridanú hodnotu primárnych produktov a problémy ochrany životného prostredia súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou v krajine. Dôležitým aspektom bola prenosnosť novonadobudnutých vedomostí späť do škôl a preto sme na záver školenia pripravili aj akčný plán pre každý klub. Žiaci a žiačky naformulovali víziu a misiu svojich klubov a načrtli spôsoby akými ich môžu naplniť. Po návrate do škôl si spoločne s ostatnými členmi a členkami klubov vytvorili súbor nových pravidiel a zásad, pomocou ktorých budú napĺňať svoje ciele. Fotogaléria zo školenia.
Tretie kolo
Počas školenia sme zisťovali, v čom všetkom majú naši účastníci/čky nedostatky. Na základe týchto analýz pripravujeme ďalšie lekcie a aktivity, potrebné pre komplexné porozumenie procesu formovania a fungovania klubov a implementovaným poľnohospodárskym technikám. Momentálne sa venujeme biodiverzite a jej významu v prírodných aj poľnohospodárskych ekosystémoch, pripravujeme školenia o zdravej výžive, nutričnej hodnote potravín, hygienických zásadách pri poľnohospodárskej produkcii a mnohé iné. No a popri tom budujeme novú záhradu, aby si žiačky a žiaci mohli všetko naučené vyskúšať v praxi.
Z úzkej izby von do poľa...
... napísal by Hviezdoslav. Ako som už spomínal, popri teoretických vedomostiach sa snažíme byť tak praktickí, ako je to len možné. Ako prvú sme začali budovať školskú záhradu na strednej škole Gakawa. Naši superžiaci a superžiačky sami od seba využívajú každú voľnú prestávku na to, aby prišli do novovznikajúcej záhrady a priložili ruku k dielu. Veľa sa pýtajú a všetko si poctivo zaznamenávajú do svojich klubových zošitkov. A keď nie je dostatok času cez týždeň, stretávame sa aj v sobotu. Žiaci/čky sa dohodnú, kedy prídu a čo budú robiť a potom mi prostredníctvom vedúceho klubu zavolajú, či by som im pri tom mohol asistovať a prípadne ich niečo nové naučil. Keď po spoločnej práci potom kráčame zo školy prašnou cestou na „zastávku" matatu, musím im odpovedať na množstvo otázok. Neformálne sa rozprávame o Slovensku a Keni, o náboženstve, o tradíciách a zvykoch, porovnávame poľnohospodárstvo, prírodu, ľudí, jedlo, či školstvo u nás a u nich a život plynie nádherne ležérnym tempom...


Žiaci a žiačky pomáhajú pri naťahovaní fólie na nový fóliovník

Na strednej škole Gakawa sme postavili prvý fóliovník

Zapisovanie poznámok... (tak čo tu budeme pestovať?)

Kultivácia pôdy a vymeriavacie práce v novom fóliovníku

...