Často počuť názor mnohých ľudí, že voliť vôbec nepôjdu, že ich to nezaujíma, alebo majú pocit, že jeden hlas aj tak nič nezmôže. Treba si však uvedomiť, že spoločnosť v ktorej žijeme sa budovala celé stáročia a právo voliť nebolo pre všetkých úplnou samozrejmosťou. Keď ho nemali, tak sa ho domáhali. A stalo sa aj to, že dlhé roky ho mali, no nie slobodné. Voliť sa dala iba jedna strana. Dnes sa už právo voliť pre nás stáva samozrejmosťou. Tá samozrejmosť nás robí pasívnymi a tá pasivita potom umožňuje posadiť do kresla prezidenta človeka, ktorý sa stýka s mafiánmi a do politiky vnáša vulgárnosť, neobratnosť a nebyť jeho posledných „breptov“ aj neuveriteľnú nudu. Naša spoločnosť je postavená na tom, že si volíme svojich zástupcov a zástupkyne, ktorí potom rozhodujú o našich zákonoch, určujú spoločenské normy – skrátka nastavujú systém za nás. Navyše ich za to všetci platíme. Už len preto by malo byť vnútornou, morálnou povinnosťou každej občianky a každého občana svoje volebné právo využiť. Áno, aj tí, ktorí sa o politiku vôbec nezaujímajú, by sa pár dní pred voľbami mali zamyslieť a venovať chvíľku svojho života práve prebiehajúcej kampani, popýtať sa iných ľudí na názory, čo to si prečítať, porozmýšľať, zodpovedne sa rozhodnúť a zúčastniť sa. Zanedbanie sa rovná pasivite a nevyužitiu niečoho, čo naši prapredkovia museli tvrdo vybojovať. ÍSŤ VOLIŤ by skrátka malo byť „cool“ a milou, no vážnou a dôstojnou pravidelnou udalosťou v živote každého človeka.
Ja budem kvôli voľbe cestovať desať hodín z Nemecka a dúfam, že každý/á zodpovedný/á občan/ka Slovenska, aspoň v rámci Európy, zváži svoje možnosti (finančné i fyzické) a spojí príjemné s užitočným. Tým príjemným by malo byť stretnutie svojich blízkych, tým užitočným spoločná cesta k volebným urnám. Ako kto bude hlasovať je na ňom/nej.
Osobne som presvedčený, že prezidenta o ktorom nič nepočuť, ktorý neprichádza so žiadnymi témami, ktorý len pritakáva vláde, ktorý starne a rozpráva nezmysly, ktorý má nejasnú minulosť i budúcnosť, ktorého osobne poznajú len hokejisti a hokejoví funkcionári, či o ktorom zahraničie – v ktorom by nás mal reprezentovať - ani len netuší, tak že taký prezident je nám na nič. Príkladom, že aj prezidenti malých krajín môžu byť známi a hýbať spoločnosťou sú Havel či Klaus! Obaja známi trochu inak a po svojom, no výrazní a významní v štátnom i európskom kontexte. Obaja silne názorovo vyhranení, vytrvalí, vždy verní svojim ideálom a intelektuálne vyspelí. Intelektuálne vyspelých kandidátov na prezidenta by sme mali viacero, už ich len zvoliť.
Osobne pôjdem dať hlas pani profesorke Radičovej. Pracuje v sociálnej oblasti už dlhé roky a ako sama rada pripomína, za jej zákony hlasovali aj tí, ktorí sa jej zrejme začínajú obávať a preto zvolili štýl štvavej a útočnej kampane. Budú to však mať ťažké, nemajú totiž načo veľmi útočiť. Čistý štít kandidátky je preto jej ďalšou veľkou výhodou, ktorou sa napríklad súčasný prezident pochváliť nemôže.
K ďalším kandidátom/kam sa vyjadrím len stručne. Pri všetkej úcte – kampaň pani Martinákovej sledujem od začiatku a už od začiatku v nej kopírovala témy o ktorých Radičová verejne hovorí (publikuje, vyučuje) už roky. Ešte na ňu skrátka nemá a jej útoky smerom k Radičovej znejú smiešne a detinsky. Pán Melník nám svojou vedeckou kariérou taktiež robí dobré meno v zahraničí a nesporne ide o kvalitného a intelektuálne vyspelého kandidáta, no ako môžete ísť zodpovedne voliť niekoho, kto sympatizuje s Mečiarom? Veď v ostatných dvoch voľbách väčšina volila PROTI nemu. Vyhlásenie, že program HZDS má najbližšie k občanom, pretože si ho pán Melník prečítal môže znamenať aj to, že iné jednoducho nečítal. Sidor má podporu komunistickej strany a pani Bollová nepriznáva krivdy tohto režimu - jasné NIE. Pán Mikloško je rozhodne charakterný a správny človek. Hanbu by nerobil, ale už v minulých voľbách neuspel a myslím si, že neuspeje ani teraz.
Slovensko potrebuje príjemnú zmenu a skôr ako Fero je zmenou práve Iveta. Aj prvým pánom krajiny by bol vozíčkar, čo by bolo nesporne skvelým pozitívnym signálom pre mnohých telesne postihnutých ľudí. Keď budem veľký, budem prezidentom. Tak čo, prídete?
