cez ohnive brany
prechadzam s iluziou noveho dna
s tuzbou necitit vcerajsky
vysmievam sa spomienkam
prenasleduju ma i v nekonecnom priestore
zotrvavam v nocnej more
kde kricim dvojhlasne
cez ohnive brany
prekracujem prah ziviota
vzdialujem sa od vedomia
prsat bude vona krvi
cez ohnive brany
prenasam tisice motylov
umyselne spalujuc kridla nehy
vystavujem ich zeravemu paleniu






