Prvú vec, ktorú sa väčšinou okrem pozdravu a zdvorilostných fráz v cudzine naučím, sú názvy zastávok metra. Spojenia typu "nasledujúca zastávka" prípadne "prestupujte na vlak v smere" viem zopakovať po dvoch alebo troch počutiach. Nie však v Štokholme. Keď som si prvýkrát na tabuli prečítal čo ten príjemný hlas vo vlaku vlastne oznamuje, neveril som, že by sa mohlo jednať o jednu a tú istú vetu.
Hostel, v ktorom som mal prvých niekoľko dní bývať, mal byť blízko zastávky Råstasjön. Ešte som si to pre istotu zopakoval, zrazu však počujem: "Nasledujúca zastávka Róstachon." Iba som dúfal, že sa to tak naozaj vyslovuje. Bolo tam nakoniec celkom príjemne a navyše som sa naučil, že (å) sa vyslovuje ako ó a (sj) je ch.
Asi po dvoch dňoch som si našiel stále ubytovanie a sťahoval som sa. Cestou na byt som mal prestúpiť na zastávke Skärmarbrink. Po mojej prvej skúsenosti som si pre istotu vypočítal ktorá v poradí to je. Zrazu sa zo slúchadiel ozvalo: "Charmabrink, prestupujte ..." Niekde sa musela stať chyba. Ch má byť predsa (sj) a nie (sk)! "No nič", hovorím si, asi to môže byť aj tak aj tak. O dve zastávky naskôr však nasledoval Skanstull a po žiadnom Chanstule ani slychu. Proste Skanstul, tak ako by sme to vyslovili aj my. Moja teória dostávala prvé trhliny.
Nasledujúci víkend som sa mal stretnúť s bývalým kolegom. Jedna zastávka pred tým ako som vystupoval sa volá Hornstull. Pomyslel som si, že je to podobné ako ten nepodarený Skanstull a nemôže ma nič prekvapiť. Chyba. Hurnštul. Takže (s) môže byť aj š a (o) môže byť u? Už toho bolo na mňa trochu priveľa, ale to som netušil čo ma ešte čaká. Našťastie Liljeholmen, kde sme sa stretli, som rozlúštil bez problémov. Kolega Martin mi chcel trochu poukazovať okolie a tak sme sa vybrali smerom von z mesta. Nasledujúca zastávka Axelsberg. " Nesta Axelsberj", zahlásil vodič metra. Ale áno, veď to som už niekde počul! Jasné! Göteborg sa predsa číta Joteborj. Veď sme tam vyhrali majstrovstvá sveta v hokeji! Ale prečo sa potom zastávka pri hokejovej hale Globen vyslovuje ako Globen a Gullmarsplan tiež ako Gulmasršplán? A prečo sa Liljeholmen nepíše Lilgeholmen? Po tejto skúsenosti som začínal chápať, že nemá zmysel skúšať to nejako pochopiť. Aj Martin si myslel, že je to zbytočné. Nejaké všeobecne platné pravdilo vraj neexistuje.
Tak som to začal iba sledovať bez toho, aby som si výslovnosť snažil nejako zdôvodniť. Univerzita sídli na zastávke metra Rådmansgatan. Čítaj Ródmansgótan. Už som vedel že (å) je ó, ale prečo aj prostredné (a)? A prečo práve to prostredné? Skúšal som ešte argumenty typu: začiatok slova - koniec slova, ale Akalla je Ókala a Alvik je Ólvik, takže som to rýchlo nechal tak. Rovnako tento spôsob nezabral ani pri výslovnosti písmena (k). Nakupovať som chodil do veľkého komerčného centra v Kiste teda Žiste. Kungsträdgården však bol je a bude stále iba Kungstregórden.
To, že vysloviť u môžme pomocou (u), (o) ale aj (y), napíklad (Tyrsö, Turso) ma už nijak neprekvapilo. Mimochodom (ö) sa môže vyslovovať aj ako ó (Hötorget, Hótorjet). Že (ä) ktoré sa v Skärmarbrinku číta ako a, sa inokedy vyslovuje rovnako ako u nás (Bredäng, Brédeng), ale aj ako á (Gärdet, Jádet) sú už iba posledné výkriky človeka snažiaceho sa pochopiť Švédštinu.
Dnes sa s týmto príjemným a veľmi pekným mestom lúčim. Napriek jazykovým problémom som vo Švédsku stretol veľa dobrých ľudí a spoznal mnoho priateľov a určite sa sem ešte v blízkej dobe vrátim. Dovtedy moje obľúbené štokholmské stanice vystrieda Strašnická, Můstek a Jiřího z Poděbrad. Snáď sa naučím aspoň to ř.
Skärmarbrink, Charmabrink
