Začalo to úplne nevinne. Spolubývajúca Bets odchádzala na víkend do Oslo. Bol som ju odprevadiť na nočný vlak, ale pred tým sme sa zastavili na kávu v hoteli Radisson. Je tam totiž najbližšia kaviareň pri hlavnej vlakovej stanici v Štokholme. Vo Švédsku sa v baroch nefajčí a tak som si bol zapáliť pred hotel.
Všimol som si tam postávať mladíkov vo „farbách" Iron Maiden. Sám som veľký fanúšik a zväčša si nenechám újsť ich koncert keď hrajú v Prahe. Skôr ako som si stačil uvedomiť čo sa deje vystúpil z taxíka líder kapely Steve Harris. Fanúšikovia sa na neho vrhli a už sa fotilo a rozdávali podpisy. Veľmi som ľutoval, že nemám so sebou fotoaparát a musel som si vystačiť s tým, ktorý mám na mobilnom telefóne. Onedlho sa zjavil aj spevák Bruce Dickinson a bubeník Nico McBrain. Niekoľko fotiek vám ponúkam. Snáď fanúšikov potešia napriek tomu, že sú v nízkej kvalite.
Najväčší zážitok večera ma však ešte iba čakal. Za krátku chvíľu sa v bare objavil Steve Harris a prisadol si k vedľajšiemu stolu. Málokto ho tam poznal a tak som s ním mohol nerušene prehodiť pár slov. Naša konverzácia bola síce veľmi strohá.
Ja: „Excuse me Steve, I'd just like to say that I am a big fan of yours, and wish you good luck."
Steve: „All right, all right, thank you."
Napriek tomu to bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok a už sa teším na najbližší koncert.
Up the Irons!
Hotel Radisson
Steve Harris
Bruce Dickinson
