reklama

Nina a Golf 4

Domov vzniká v niekoľkých fázach. Ako keď v café latte vznikne niekoľko vrstiev. Najprv silná čierna káva, ktorá klesne ku dnu. Ako tmavé závažie na spodku pohára. Potom bledohnedý pruh kávy pomiešanej s mliekom. Prechodná zóna. Nakoniec mliečna pena. Ľahká ako chlpy peny na kraji morskej hladiny. Je neuveriteľné, že niečo tak obrovské ako more sa na koncoch strapká ako stará posteľná plachta. Ako staré prestieradlo. Tak, ako café latte, vrství sa aj domov. Najdôležitejšie je mať kde spať. Nemusím tam bývať. Stačí, keď môžem večer niekam prísť. Oblečenie si poskladať k hlave a zaliezť pod nejakú perinu. Stačí na matraci. Stačí sa mať kde osprchovať a s bosými nohami prebehnúť k matracu. V kúpeľni sa zobliecť. Na práčke mať na uteráku položenú zubnú kefku. Podprsenku a ponožky a špirálu na mihalnice. V cudzej kúpeľni je táto kôpka na práčke prvým domovom. To oblečenie poskladané pri hlave. Keď ležím na matraci prikrytá prikrývkou, ktorú inak nikto nepoužíva. Vytiahli ju z perináka len na tých pár dní. Hľadali. U seba doma, tí ľudia, u ktorých môžem niekoľko dní bývať. Povedali si: Musíme ešte pohľadať niečo pre tú Alicu. Dnes večer príde tá Alica, a my sme ešte nena

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Ale pre mňa je to predsa lenuž domov. Strecha nad hlavou. Prvý domov. Keď sa motám cudzím veľkomestom plnýmturistov a viem, že ja dnes večer mám kde spať. Nemusím zháňať hostel. Hotel.Ubytovňu. Ani cestovať naspäť nočným vlakom. Lebo v tomto cudzom meste mám dnessvoj prvý domov. Prvú fázu domova. Matrac, na ktorý môžem prísť a na ktorý samôžem vrátiť. Ráno sa vystriedať v kúpeľni s ostatnými obyvateľmi. V stánku skoláčmi pri zastávke metra si kúpiť kávu. Malé preso s mliekom so sebou,povedať.

A to je druhá fáza domova. Tenstánok s koláčmi. Pani, ktorá v ňom predáva. Moja cesta do toho stánku. Preso smliekom. So sebou. Ako dieťa, ktoré každé ráno pije kakao. To isté Granko ztoho istého hrnčeka. Dôležitejšie ako kalorická hodnota teplého mlieka je tenrituál. Nechať zovrieť mlieko a peniace sa ho naliať do naštrbenej šálky.Naštrbenej, lebo sa toľko používa. Až raz spadla a vybila si zub. Nikto sa juvšak neodvážil vyhodiť. Vyhodiť podstatnú časť domova. Akoby zavreli ten stánoks koláčmi. Keď tam idem prvýkrát, nemôžem to vedieť. Ponáhľam sa na metro. Zbytu, v ktorom je môj matrac. Matrac je podstatnejší ako byt. Zo svojho matracukráčam na metro a hľadám miesto, kde by sa dala kúpiť káva. Pri zastávke metraje malé nákupné stredisko. Ešte zavreté lahôdky a stávková kancelária otvorenádvadsaťštyri hodín. Butik, v ktorom mladá predavačka umýva okná mokrou handrouna dlhej palici. A na kraji stánok s koláčmi. S plnenými taštičkami, ktoré sapečú v zadnej miestnosti. Ľudia stoja v rade pred stánkom. Je to aj ich rannýrituál. Cestou na metro si kúpiť raňajky. Každý deň tie isté, preto radpostupuje rýchlo. Každý vie, čo chce. Preso s mliekom, poviem. So sebou. A týmsa vytvorí nový kúsok domova. Môj ranný rituál, ktorý bude mojim domovom. Kebysom mala dieťa, v tomto stánku by sme si kupovali ranný koláčik. Rituál, ktorýby nám obom dodával istotu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To sú prvé kúsky domova.Matrac a stánok, v ktorom si denno-denne kupujem preso s mliekom. Potraviny narohu, v ktorých si kúpim acidofilné mlieko. Neustálym opakovaním každodennostivzniká domov. Samozrejme neskôr vlastný byt. Vyjednávanie v realitnejkancelárii. Majiteľka bytu, ktorý bude mojim domovom, pribehne na poslednúchvíľu. Ponáhľa sa od niekiaľ niekam. Ponáhľa sa, hovorí, a pozrie sa na maléstrieborné hodinky. Jej ponáhľanie sa je príznakom toho, že v tomto meste má čorobiť. Že ona je tu doma, niekde ju potrebujú, niekde ju ešte pred chvíľoupotrebovali a niekde ju budú potrebovať za chvíľu. Medzi dvoma chvíľamivmedzerený kúsok času, zdrap, v ktorom môžeme podpísať moju nájomnú zmluvu. Jasa neponáhľam. V tomto cudzom meste ma ešte nikto nepotrebuje, pred chvíľou aniza chvíľu nie. V diári, ktorý som si kúpila vo výpredaji na stanici, mám pridnešnom dátume napísané len Podpisovanie nájomnej zmluvy. Výpredaj diárov. Privýchode zo stanice majú rozložený stôl. Ľahká hliníková konštrukcia prikrytápovoskovaným plátnom. A na ňom na kôpkach diáre na tento rok. Vo všetkýchmožných veľkostiach s obalmi všetkých možných farieb. Za polovičné ceny, lebonový rok je už v plnom prúde. Ľudia, čo sú tu doma, už dávno nejaký diár majú.Lebo už v decembri vedeli, kde a kedy budú musieť v januári byť. Nemohli snákupom diára čakať až do januárových zliav. Lebo už pred Vianocami nesmúzabudnúť, kam budú musieť zájsť na Tri krále.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja som si diár kúpila, keď somprvýkrát vystúpila z toho metra. Cestou od môjho matracu, s kávou v ruke. Skávou v poháriku z povoskovaného papiera z toho stánku v nákupnom stredisku.Pri stanici metra. Keď som tým metrom išla po prvýkrát, akoby som hĺbilalyžiarsku stopu. Druhý- a tisícikrát to už pôjde ľahšie. Bude sa to ľahko kĺzaťako na dobre navoskovaných bežkách. Prvýkrát musím ešte vynakladať námahu. Akeď vystúpim z metra, vo výpredaji diárov, zo stola na ľahkej hliníkovejkonštrukcii, si kúpim diár. Mne to nevadí, že je polovica januára, ja tu eštenemám žiadne povinnosti. Som tu cudzinec a môj domov je zatiaľ matrac a stánoks koláčmi a kávou. Lepšie povedané, cesta od matraca k stánku. Lyžiarska stopa.Ranný rituál, ktorého neustálym, každodenným opakovaním sa bude pomaly vytváraťdomov. A teraz diár. Postupne sa množiace povinnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale tá slečna, ktorá miprenajíma byt, je tu očividne doma. Ponáhľa sa, vyhŕkne, keď príde do kancelárie.Pozrie sa na malé strieborné hodinky. Len odbehla. A už ju čakajú. Vybehla.Tajne cez obednú prestávku. Z nejakej práce, do ktorej deň čo deň chodí. Užniekoľko rokov. Tiež si v nejakom stánku kupuje ráno kávu. V tom istom stánkukaždý deň. Každý deň takú istú kávu. Preso alebo kapučíno. Aj ona má svojdomov. Z ktorého mi teraz kúsok prenajme. Kúsok z jej domova sa teraz stanemojim domovom. Vraj je to byt, v ktorom doteraz bývala. V ktorom doterazbývali, hovorí v množnom čísle. Nevieme, kto sú my. Mohla by to byť slečna s rodičmi.Ale byt je ešte skoro nový. Alebo slečna s priateľom. Možno dve kamarátky,ktoré bývali spolu. Kým študovali. A teraz sa každá niekam presťahovala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V každom prípade, slečna,ktorá do realitnej kancelárie len vybehla cez obednú prestávku, mi prenajímakúsok svojho doterajšieho domova. Keď sa tam, do toho bytu, o nejaký čas vráti,iste si na ten pôvodný domov spomenie. Vždy je to zvláštny pocit. Keď savrátime niekde, kde sme boli kedysi doma. Keď už máme iný domov. Keď sa užvozíme inou linkou metra a kávu si kupujeme v stánku na opačnom konci mesta.Keď cestou v metre myslíme na niekoho iného. Lebo aj tie myšlienky sú domov.Osoby a obsadenie. Komu píšeme esemesku. Slová, ktoré pritom používame. Niekohovoláme Mačiatko, niekoho Miláčik.

Tak tá slečna do toho bytu ešte niekedypríde. Do svojho niekdajšieho domova. Ktorý bude medzitým mojim domovom.Napríklad, keď sa ja budem sťahovať preč. Najskôr za rok. Hovoríme, keďpodpisujeme nájomnú zmluvu. Nájomná zmluva je podpísaná na jeden rok. Takženajskôr za rok sa budem sťahovať. A táto slečna príde do toho bytu. V ktoromkedysi bývali. Nejakí oni. Príde do svojho niekdajšieho domova. Ktorý budeteraz poznačený mojim domovom. Znehodnotený. Znesvätený. Ako keď som podvadsiatich rokoch hľadala dom, v ktorom kedysi bývala stará mama. Na žilinskejperiférii. Dom, ktorý bol kedysi spoľahlivým domovom. Hoci len prázdninovým,ale úplne bezpečným. A o toľké roky neskôr patrí niekomu inému. A oni tu už aninie sú noví. Oni sú tu už celkom regulérne doma. Keby som zazvonila,podozrievavo by sa na mňa pozreli. Nemohli by si ma pamätať. Bola by somvotrelec. Votrelec v ich domove, tak, ako boli oni kedysi votrelci v mojomdomove. Keď ten dom kupovali. Chodili po chodbách, po ktorých som ja chodilabosá. Teraz by som ja chodila po chodbách, po ktorých oni chodia bosí.

Ale ja nezazvoním. Lenže tátoslečna sa na byt bude musieť prísť pozrieť. Keď sa budem sťahovať. Na byt, vktorom oni bývali. Vojde do svojho niekdajšieho domova zašpineného mojimdomovom. Domovy sa budú prekrývať.Pofŕkané jeden druhým. Dynamické domovy. V neustálom pohybe.

Svetlana Žuchová

Svetlana Žuchová

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...cestujem... Zoznam autorových rubrík:  príbehAlica a AstraNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu