Nezaradené

O kradnutí článkov

Svetlana Žuchová

O kradnutí článkov

V diskusii k svojmu predchádzajúcemu článkusom sa dozvedela, že „kradnem články“. Dôkaz sa zdá byť presvedčivý: Autor diskusného príspevku uvádza článok, ktorého autorkou je Nela Svetlá (http://slovo.newtonit.sk/default.asp?cache=9227) a ktorý sa zhoduje s článkom, ktorého autorkou som ja (http://zuchova.blog.sme.sk/c/128876/Sex-in-the-City-of-Prague.html). Nemám v úmysle reagovať na každú negatívnu reakciu v diskusii, ale „kradnutie článkov“ považujem za celkom vážne obvinenie, a určite by mi vadilo, keby niekto moje texty chápal ako „ukradnuté“. Navyše si myslím, že je to celkom dobrý príklad toho, ako sa v diskusiách všeobecne argumentuje. Keby bol totiž autor obvinenia dôslednejší, zistil by, že Nela Svetlá publikovala svoj článok 23. januára 2008, kým ja ten svoj 14. januára 2008. Sotva som mohla teda ukradnúť článok, ktorý v čase, keď som ho uverejnila, ešte ani neexistoval (prinajmenšom nebol publikovaný). Ak teda článok niekto niekomu ukradol, musela by ho ukradnúť Nela Svetlá mne, nie ja Nele Svetlej. Túto variantu však autor diskusného príspevku vôbec nezvažuje.

  • 12. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 099x
  • 3
O liečbe homosexuality

Svetlana Žuchová

O liečbe homosexuality

Téma homosexuality je na Slovensku stále aktuálna. Akoby na svete nebolo iných problémov, len interrupcie a homosexuálne manželstvá. Ešte nedávno si pacienti na celodenné EKG vyšetrenie museli do niektorých nemocníc priniesť vlastné baterky, lebo nemocnica na ne nemala. O tom sa však žiadne diskusné relácie nekonajú. Téma je to málo pikantná, na EKG vyšetrenia chodia väčšinou starí ľudia, siví a nezaujímaví. Pestrí exotickí homosexuáli dráždia a rajcujú v diskusiách oveľa viac. Fantázii diskutujúcich nič nekladie medze, keď si predstavujú, čo bude homosexuálny manželský pár robiť so svojim adoptovaným dieťaťom.

  • 3. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 575x
  • 60
Dejvické „sklamanie“

Svetlana Žuchová

Dejvické „sklamanie“

Povedala som si, že každý deň napíšem, čo pekné sa dnes stalo.

  • 22. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 280x
  • 2
O pisateľoch a čitateľoch

Svetlana Žuchová

O pisateľoch a čitateľoch

Jedna diskutérka v diskusii k môjmu predchádzajúcemu článku napísala, že nie je mojou čitateľkou. Vraj by ňou mohla byť, ale nebude a nechce byť. (Aby som bola spravodlivá, musím uviesť aj dôvod, prečo sa takto rozhodla: Prekážajú jej gramatické chyby v mojich textoch, ktoré si, podľa jej názoru, ako „spisovateľka“ nemôžem dovoliť.) Táto poznámka ma priviedla k úvahám o tom, či a prečo si ľudia, ktorí píšu, prajú, aby ich texty niekto čítal. Len dodávam, že autorka diskusného príspevku svoj príspevok o tom, ako moje texty nečíta, napísala po tom, ako jeden prečítala, veď ako by inak vedela, že sú v ňom gramatické chyby? Dajme tomu, že to bol môj posledný text, ktorému „dala šancu“, a nikdy viac žiadny iný neprečíta, ale aj tak.

  • 2. júl 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 166x
  • 23
O tom, čo bolo a už nebude na Manhattane

Svetlana Žuchová

O tom, čo bolo a už nebude na Manhattane

Na celovečerný film Sex v meste sa dlho čakalo. Vznikol, ako asi všetci vieme, ako záver šiestich sérií príbehov, ktorých hlavnými hrdinkami je štvorica manhattanských žien na čele s Carrie (Sarah Jessica Parker), autorkou novinového stĺpčeka o vzťahoch mužov a žien, ktoré píše z veľkej časti na základe svojich vlastných skúseností. Okrem nej patrí so skupiny kamarátok, ktorá je svojim spôsobom celá „hlavnou postavou“ seriálu, Miranda (Cynthia Nixon), úspešná a trochu cynická právnička, Charlotte (Kristin Davis), krásna a naivná kunsthistorička a Samantha (Kim Cattrall), ktorá vlastní PR agentúru a nenasýtiteľné libido. Čím sa však kamarátky profesionálne zaoberajú, ostáva v úzadí, podstatnejšie je, že sa všetky štyri snažia nájsť model vzťahu, alebo, v najširšom zmysle spolu-žitia s mužom, ktorý by bol na jednej strane reálny, na druhej im vyhovoval.

  • 24. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 334x
  • 14
Stretnutie s mladými vedcami v nóbl „západoeurópskej“ reštaurácii

Svetlana Žuchová

Stretnutie s mladými vedcami v nóbl „západoeurópskej“ reštaurácii

Nedávno sedíme spolu za stolom, dvanásť mladých vedcov. Štipendistov takzvaného Marie Curie Network-u. Princípom projektu, ktorého sme súčasťou, je, že každý z nás pracuje v krajine, ktorej nie je občanom, a v ktorej pred nástupom do svojho súčasného zamestnania nestrávil viac ako dvanásť mesiacov. Princípom projektov, ako je tento a akých je vo všetkých oblastiach koľkokoľvek, je podporovať multikulturalizmus, medzinárodnú spoluprácu, networking, stierať hranice, spájať svet.

  • 2. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 479x
  • 12
Stretnutie s reprezentantom farmaceutickej firmy v nóbl reštaurácii

Svetlana Žuchová

Stretnutie s reprezentantom farmaceutickej firmy v nóbl reštaurácii

Zástupca farmaceutickej firmy pozve lekárov na večeru. Do relatívne nóbl reštaurácie v centre Prahy. Farmaceutický reprezentant si dobre plní svoju úlohu, na ktorú ho zaiste trénovali na nesčíselných školeniach. Nonšalantne sa zapája do konverzácie, dbá na to, aby nikoho z rozhovoru nevynechal, keď sa mu zdá, že jeden z pätice sa dostatočne nezabáva, priamo ho osloví, nenásilne sa spýta na jeho názor. Keďže lekári sú mladí a sám reprezentant farmaceutickej firmy je viac-menej v ich veku, rozhodol sa pre neformálnu stratégiu, pre atmosféru kamarátstva. Nemá na sebe oblek, len tmavé nohavice a športový sveter. Presne v správnom pomere dávkuje veselé historky o tom, ako sa kde opil a ako sa kde pohádal s nadriadeným, ale aj, ako vznikla firma, ktorú zastupuje a ako pôsobí liek, ktorý predáva. Spomienky na to, koľko toho vypil na konferencii, prekladá zmienkami o tom, že „keď šoféruje, nikdy nepije“. Vidno, že je dobre vycvičený v opatrnej chôdzi na hrane medzi profesionalitou a akože autentickou ľudskou blízkosťou.

  • 26. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 422x
  • 69
Nina a Golf 1

Svetlana Žuchová

Nina a Golf 1

Cestou som sa ešte zastavila v reštaurácii. Auto stálo v bočnej uličke. Zaparkované kolmo na chodník vyzeralo, akoby sa zahrýzalo do obrubníka. Rad áut navlečených na obrubník akoby nemohli povoliť stisk sánky. Ako bojové plemená psov, ktoré sa zahryznú a nepustia. Tie, ktoré tu stáli celý deň, boli pokryté námrazou. Tie opustené, ktoré za celý deň nikto nepohladkal. Možno už niekoľko dní. Majitelia sa možno boja chodiť autom. Na cestách je námraza. Niektorí nemajú zimné pneumatiky. Do práce chodia autobusom a auto sa celé dni trasie od zimy pred vchodom do domu. Ako malé psíky priviazané pred samoobsluhou o pouličnú lampu. So srsťou zježenou od zimy sa úpenlivo pozerajú na vysvietené vchodové dvere, z ktorých sála teplo a vôňa potravín. A vôňa ich pánov. Tak autá pokryté námrazou čakajú, kým sa oteplí. Zahryznuté do betónu chodníka, aby neodplávali. Iné sú tu len na okamih. Stačilo rýchlym pohybom skrútiť volant a zaparkovať. V sekvencii niekoľkých pohybov sa s ním rozlúčiť. Otočiť kľúčom v štartéri, vypnúť svetlá, zatiahnuť ručnú brzdu. Rýchle nacvičené pohyby v správnom slede. Vystúpiť, zabuchnúť za sebou dvere a stlačiť tlačidlo na kľúči. Auto zabliká a stíchn

  • 15. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 591x
  • 4
Sex in the City of Prague

Svetlana Žuchová

Sex in the City of Prague

Tento víkend som ostala v Prahe. A včera som mala deň, aký ženám raz za čas odporúčajú ženské časopisy. Ráno som sa išla objednať ku kaderníčke, vo večierke oproti som si nakúpila potraviny ako ovocie, džúsy a čokoládu a deň som strávila prevažne čítaním časopisov určených ženám a pozeraním Sex and the City. Dévédečko mi minulý rok na narodeniny daroval kamarát. Vrátila som sa k nemu po roku, a zistila som, že rok je dostatočne dlhá doba, aby človek zabudol na zápletky a seriál si užil ako nový. Keďže som si však na väčšinu zápletiek v polovici predsa len spomenula, nemusela som napätím zadržiavať dych (už som vedela, že Mr. Big sa nakoniec zasnúbi s Natashou a nie s Carrie, alebo, že všetko sa deje „dve hodiny a štyri Cosmopolitany neskôr“), ostal mi čas zamyslieť sa, aké je posolstvo, ktoré ženy z takýchto zdrojov (Sex and the City a ženské časopisy) dostávajú a čo to s nimi – s nami – robí.

  • 14. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 898x
  • 43
Ako som bola modelkou

Svetlana Žuchová

Ako som bola modelkou

Že vraj každé dievčatko túži byť princeznou. Ja zas až tak veľmi nie. Že vraj každé dievča sníva o dlhých bielych svadobných šatách. Ani tento sen až tak nezdieľam. Pravdupovediac som nikdy ani netúžila stať sa modelkou (našťastie, keďže k tomu určite nemám predpoklady, takže by som sa svojou márnou túžbou len zbytočne umárala). V skutočnosti odkedy som prestala chcieť byť „kaderníčkou“ a „výskumníčkou zvierat“, chcela som byť tým, čím som. To je niečo, za čo som vďačná. Napriek tomu nepopieram, že keď sa mi naskytla príležitosť užiť si pol dňa starostlivosť (a čiastočne povinnosti) modelky, bola som zvedavá a celkom som sa tešila.

  • 13. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 445x
  • 10
Ošetria len bábiky Barbie?

Svetlana Žuchová

Ošetria len bábiky Barbie?

Na www.nataliablahova.blog.sme.sk som si nedávno prečítala článok Natálie Blahovej Zložte si ten kríž. Autorka bola svedkyňou približne takejto udalosti: Sedela spolu s niekoľkými inými spolupacientmi v čakárni pohotovostnej služby, keď v sprievode iného pána prišla očividne zanedbaná bezdomovkyňa (z toho, čo autorka píše, sa „ledva vliekla“). Muž, ktorý ženu sprevádzal, sestričke vysvetlil, že žena má na nohe zapálenú zanedbanú ranu, z ktorej „vyliezajú červíky“. Vysvetľoval ďalej, že žena sa návšteve lekára vzpierala, ale jemu – nevieme, v akom vzťahu k žene bol, ale zdá sa, že skôr len náhodný okoloidúci – sa podarilo primäť ju k tomu, aby zašla na pohotovosť.

  • 11. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 211x
  • 61
Hľadanie šťastia po Švédsky

Svetlana Žuchová

Hľadanie šťastia po Švédsky

Heartbreak hotel je nová švédska komédia, ktorá tématizuje problém „krízy stredného veku“, feministické témy a osamelosť. Bravúrne pritom dokáže neskĺznuť do patetickosti a gýču.

  • 6. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 158x
  • 17
Cnostní chudobní a vydriduchovia bohatí?

Svetlana Žuchová

Cnostní chudobní a vydriduchovia bohatí?

Raz som sa zapojila do internetovej diskusie k článku Utrpenie mladého knihovníka publikovanom v jednom z predchádzajúcich čísel týždenníka Slovo. Článok podnietil jeho autorku,  Gabrielu Rothmayerovú, k napísaniu dvoch odpovedí tiež uverejnených v Slove. Keďže v internetovej diskusii nie je vždy priestor objasniť svoje argumenty a keďže pani Rothmayerová urobila naopak krok k rozumnej diskusii mimo internetu, dovolila som si tiež reagovať týmto spôsobom a ponúknuť niekoľko úvah, ktoré sú, myslím, relevantné aj mimo kontextu spomínaných internetových diskusii.  Moja pôvodná reakcia sa týkala všeobecne nízkych platov vzdelaných ľudí na Slovensku. Ako príklad som uvádzala  plat  neatestovaného lekára (t.j. lekára 0-6 rokov po skončení štúdia), ktorý je 11 tisíc korún bez nočných služieb. Mojim hlavným argumentom v spomínanej diskusii bolo, že do situácie, kde lekári ako vysokovzdelaní ľudia zarábajú podpriemerne, nás doviedol tzv. bývalý režim, pričom v tzv. kapitalistických krajinách zarábajú lekári (ako prototyp inteligencie) podstatne viac. Reagovala som spontánne a emotívne, a dostala som rovnako spontánne a emotívne reakcie od ostatných účastníkov disku

  • 25. okt 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 427x
  • 20
Obed u Kalicha

Svetlana Žuchová

Obed u Kalicha

U Kalicha na ulici Bojiště v Prahe sedával Švejk. Preto je to dnes turistická krčmička, kde je malé pivo pollitrové a tradičné české jedlá pomerne drahé. Predpokladám, že reštaurácia U Kalicha sa dá nájsť vo väčšine turistických sprievodcov, lebo hoci nie je na hlavnom turistickom ťahu, zvyčajne je plná zahraničných turistov. Aby bola plná, netreba veľa. Miestnôstka je maličká, vojdú sa sem len tri drevené stolíky.

  • 8. okt 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 644x
  • 10
O dvoch priestupkoch

Svetlana Žuchová

O dvoch priestupkoch

Na začiatku rozprávania musím upozorniť, že som si plne vedomá toho, že „alkohol za volant nepatrí“ a že bez diaľničnej známky sa po diaľniciach chodiť nemá. Priznávam, že vinu za tieto priestupky nesiem predovšetkým ja a sľubujem, že sa im v budúcnosti vyhnem. Napriek tomu ma práve oni priviedli k zaujímavým skúsenostiam so slovenskou políciou.

  • 23. sep 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 455x
  • 11
Malá škola života?

Svetlana Žuchová

Malá škola života?

Film Škola zvádzania nie je filmom, o ktorom by som zvyčajne písala, nad ktorým by som sa zamyslela, či ktorý by som si dokonca išla pozrieť. Na druhej strane som už niekoľkokrát zažila, že pri celkom náhodnom, neplánovanom výbere kníh a filmov naďabím často na cenné prekvapenia. Často som si napríklad kupovala knihy náhodne v trafikách na staniciach roznych miest, krátko pred tým, ako mi odchádzal vlak, pričom som si knihy vyberala cielene náhodne, bez veľkého premýšľania a zvažovania kritérii. A prišla som týmto sposobom napríklad na Davida Schicklera a jeho v roku 2001 po prvýkrát vydanú knihu Kissing in Manhattan, ktorá sa medzitým stala nie len bestsellerom, ale je zároveň jednou z mojich najobľúbenejších kníh. Plánovala som dokocna písať seriál „Knihy zo stanice” o knihách, o ktorých by som nikdy nepísala, či ktoré by sa mi ani nikdy nedostali do rúk: Nebyť hlavných staníc a ciest vlakmi. Podobne chodím rada náhodne do kina. A ešte radšej v cudzích mestách. Po prehliadke turistických pamiatok a návšteve kaviarne si rada náhodne vyberiem film v miestnom kine. A v nedeľu som v Drážďanoch bola na filme Škola zvádzania. O ktorom, myslím, stojí za to napísať.

  • 3. sep 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 218x
  • 2
Slovensko-česká nehoda

Svetlana Žuchová

Slovensko-česká nehoda

Mala som včera svoju prvú nehodu, v Čechách na ceste z Klecian do Prahy, Slovenka na aute s viedenskou poznávacou značkou. Nehoda neveľká, škoda vraj iste nepresiahla predpísaných tridsať tisíc, ale majiteľ druhého auta trvá na tom, aby sme zavolali políciu, lebo nedoveruje zahraničnej poistke. Telefonuje a čakáme. Vraj je to na dlho, policajti majú veľa práce a minule čakal sedem hodín. Dáme sa do reči. Celá nepríjemnosť je moja chyba, nestihla som zabrzdiť, keď spomalil na odbočke, snažím sa byť milá a obdivujem, aký ostáva pokojný, pán podľa rodného čísla o desať rokov starší odo mňa. Nenadáva, nevyčíta mi, oddane spolu čakáme na príchod polície. Obaja sa nudíme, moj spolujazdec išiel do neďalekej „hospody” na pivo, vyjdeme z áut porozprávať sa. Najprv sa opať ospravedlním, iste si obaja vieme predstaviť, že stredňajšie popoludnie sa dá stráviť krajšie ako čakaním na príchod polície na pražskej periférii, ale ešte šťastie, že sa nikomu nič nestalo. Vraj cestuje pracovne, ešte jedna zastávka, a mohol by ísť domov, hovorí. Tým sa rezervoár tém vyčerpá, s neznámym človekom nás spája len spoločná nepríjemnosť, nemáme sa o čom rozprávať. A ja nemám práve náladu na rozšafnú konverzác

  • 17. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 869x
  • 12
Aké by to bolo v Prahe kedysi

Svetlana Žuchová

Aké by to bolo v Prahe kedysi

V diskusii k mojmu članku o prvých pražských dňoch ma v Prahe privítala aj Katarína Hybenová, bloggerka, ktorej bloggy (medzi iným aj o Prahe) som si všimla už dávnejšie. Pozrela som si ich opat a medzi jej obľúbenými bloggmi som objavila aj ďalšie, napríklad Kataríny Šimkovej (o Prahe), Kataríny Pauličkovej (o všeličom, ale pre mňa najzaujímavejšie o Barcelone a o Peru), Mateja Pivolusku (tiež o Prahe a o inom). Čítala som si tie bloggy s požitkom, najma tie španielsko-peruánske a tie o pobytoch Erazmus. A premýšľala som, prečo som to aj ja kedysi tak videla a prečo to teraz tak nevidím. Kde sa to vo mne podelo a či sa to ešte dá nájsť. A či to ešte chcem hľadať alebo chcem (mám?) hľadať niečo iné.

  • 13. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 552x
  • 4
Ako sa z naposledy stáva po prvýkrát

Svetlana Žuchová

Ako sa z naposledy stáva po prvýkrát

Je obyčajné pražské ráno, akých bolo už veľa predtým a akých ešte veľa bude. Zvyčajne by som zaklopala na drevo, keď hovorím, že rán bude ešte veľa, aby som to neuriekla. Lebo to može byť posledné ráno. Ale rána by išli ďalej aj bezo mňa. Obyčajné ráno, ale pre mňa jedno z prvých pražských.

  • 8. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 595x
  • 9
Veci, ktore si naposledy

Svetlana Žuchová

Veci, ktore si naposledy

Niekedy sa niektore veci deju naposledy. Niekedy mame stastie, ze vieme, ze su naposledy. Vtedy si naposlednost mozeme vychutnavat. Pamatam sa napriklad, ked som bola na mesacnej praxi na Islande, kde sa mi velmi pacilo a potom, ked sa staz skoncila, som bola naposledy v nemocnici a naposledy som si dala v jedali obed a naposledy som si obliekla islandsky biely plast (islandske biele plaste su, mimochodom, krajsie ako nase, akoby usite na mieru, priam zostihluju, clovek sa v nich neciti ako vo vreci). Otvarala som dvere chodby a hovorila si, otvaram ich naposledy, brala som si kavu z automatu, tiez naposledy, akoby sa vsetko dialo v spomalenom zabere. (A uznavam, vychutnavala som si patetickost celej situacie). Niekedy je naposledy skryte, a to, ze sa nieco dialo naposledy, sa dozvieme az neskor. Niekedy je nam to luto, niekedy sa nam ulavi, niekedy je to jedno.

  • 27. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 347x
  • 7
Skryť Zatvoriť reklamu