Vo veľkých mušliach zacinkali štetce z vtáčích pier a miešali sa s farbami, ktoré si pán boh zložil z dúhy a vyžmýkal z lupeňov kvetov.
Na palete z veľkého divého papradia sa roztancovali odtiene a štetec rozháňal chladné tóny . Bielou hustou farbou z bavlnených chumáčov naniesol prvé krivky- mokrý začiatočný bod, ktorý sa ťahal smerom nadol, potom sa farba roztiekla do dvoch prúdov . Rýchlo ju podchytil, vtlačil dva oblé body prebytočnej farby a dotvoril podobizeň dvoch plných kruhov akoby marhúľ so stonkami .Primiešal trochu farby z divých makov a vymaľoval jemnú , bielo-ružovú bytosť oblých tvarov. Z kôry stromov ťahal štetcom bezcieľne tenké vábivé vlny .To sa mu naozaj zapáčilo. Na paletu naniesol prášok zo zlata, uhlia a vtáčieho trusu . Zahustil farby a primaľoval sýtejšie, vábivejšie a zmyselnejšie riasy, ktoré sa ťahali ako vodopád k zemi.
Dielo pulzovalo všetkými farbami umelcových daností. Chýbal odtieň zmyselnosti. Maliar vytlačil peľ z púpavy, pridal medený propolis a červeň z malých vošiek. Napľul do farieb, vymiešal ich a s napätým pohľadom ťahal jemným štetcom siluety pier.
Odprsknuté kvapky sa prekryli opäť ružovou, ale tá už nestačila. Vpredu zostal neželaný, rozmachlený fľak. Doňho vdýchol pán Boh život . Zavesil obraz do univerza a nazval ho svojim najkrajším umeleckým dielom.
