Vývoj sexuality je možné monitorovať už počas prenatálneho obdobia čiže vo vnútri maternice, takže skôr ako je systém dieťaťa pripravený a zrelý. V prenatálnom období skúma plod prostredie, ktoré ho obklopuje a rovnako vlastné telo. Podľa tejto teórie teda nie je vylúčené, že dieťa prežije orgazmus už v maternici matky.(Brenot, 2005)
Od samého začiatku je teda dieťa sexuálnou bytosťou a prežíva slasť, zmyselnosť a celkový vývoj je priamo úmerný prístupu a konaniu dospelého človeka. Cmúľanie bradavky, hojdanie, nosenie, dotyky a mnoho ďalších telesných prejavov je veľmi prepojených so samotným sexom. Všetky tieto úkony totižto prinášajú uspokojenie, pocity šťastia a na dôvažok ide o samotné prijatie, alebo mieru prijatia vlastného tela. (Weikert, 2007)
Najdôležitejšie zložky ľudskej existencie, spôsob fungovania, rozhodovania a životných postojov sa odohrávajú a formujú hlboko v detstve. Avšak nie je možné jednoznačne povedať, že emocionálna škála, kvalita vzťahov v dospelosti ako aj výchova detí, sexualita a podobne je fatalisticky určená v detstve a nedá sa zmeniť alebo upraviť. Nesmierne zaujímavé je na tomto, že nie je možné prežiť život výhradne ako repliku svojho detstva a odvolávať sa na jednotlivé nepriaznivé okolnosti prežité v detstve. Čím je človek zrelší a blíži sa viac k dospelosti zastáva väčšiu mieru zodpovednosti za svoj život, svoje rozhodovanie či celkovú kvalitu svojho života. (Štúrová, 2003) Súčasťou tohto procesu je vzťah k sebe samému, budovanie, priebeh a udržanie vzájomných vzťahov, prežívanie sexuality a mnoho ďalších zložiek prežívania.
Jana Štúrová (2003, s.23 ) sa napríklad zaoberá aj orálnou , análnou a falickou fázou. U dieťaťa je vývin individuálny a je dôležité rešpektovať jeho jedinečnosť. Vekové ohraničenie v tomto smere hrá akúsi orientačnú rolu, ale nie je možné ho vnímať exaktne.
Toto obdobie ako celok nazývame formatívne obdobie a chápeme ho približne ako predškolský vek. Po formatívnom období nastupuje obdobie latencie, puberta, dospievanie a skorá dospelosť. Tieto obdobia nie sú priamo viazané na vek, ale skôr na emocionálnu či morálnu zrelosť.
Do 18 mesiacov veku dieťaťa popisuje Freud toto obdobie ako orálne. (Nakonečný, 1998,) Orálne obdobie je možné ešte rozdeliť na skorú orálnu fázu a neskorú orálnu fázu. Pri skorej orálnej fáze ide o obdobie od narodenia asi po jeden rok, kedy je dieťa plne závislé od dospelého človeka a prostredníctvom dospelého človeka naberá informácie a stavia základ pochopeniu svojho života a sveta. Základným prostriedkom na skúmanie sveta sú ústa, jazyk, chuť. Aj emocionálne rozrušené dieťa je možné upokojiť priložením na prsník. V momente prisania sa dieťa upokojí a cíti bezpečne. (Hašto, 2005)
Dieťa v tomto období prežíva svet v dimenziách dobrý- zlý, bezpečný - ohrozujúci, pokojný- nepokojný. Pre zdravý vývoj potrebuje dieťa v tomto období dospelú osobu, ktorá nemusí byť nevyhnutne biologickou matkou, ale osobou, ktorá je v neustálom kontakte s dieťaťom(Štúrová, 2003), teda materskou osobou. Veľa vnemov, vlastne skoro všetky u dieťaťa prebiehajú vďaka saniu, kontaktu skin tu skin (koža na kožu), dotyky, hojdanie a podobne. Dotyky, masáže, dojčenie sa odporúčajú na zdravý vývoj dieťaťa, jeho zdravý rozvoj emocionality, sebavedomia, zdravého sexuálneho života a upevňovanie pevných vzťahových väzieb. (Hašto, 2005)
V tomto období by mala byť základná skúsenosť pre dieťa dôvera. V rozmere budovania vzťahov to mi dospelí ľudia vnímame ako najdôležitejší základný kameň vzťahu.
V neskorej orálnej fázy dochádza k odklonu pozornosti od seba k druhým. V tomto období sa stavia zasa základ prežívania a správania pomocou lásky, náklonnosti a pomocou agresie. Do prejavu dieťaťa sa dostáva agresia a jej prejavy. (Štúrová, 2003)
Už kojenci manipulujú so svojimi genitáliami a navodzujú si tak príjemné pocity. Objavuje slasť z vlastného tela, čím dieťa rastie nastupuje telesný kontakt s inými jedincami, cez hry, konflikty - bitky, či naťahovanie sa a tým uspokojuje potrebu telesného kontaktu.
V tomto období, kedy ide o neskorú orálnu fázu, do prežívania a správania vstupujú deriváty agresívneho pudu (Štúrová, 2003, s. 25) , ktoré sú súčasťou každého jedinca.
„ V ideálnych pomeroch sa vývin impulzov náklonnosti a impulzov agresie odvíja v kooperácii: agresia napomáha expresiu pozitívnych impulzov a impulzy náklonnosti diferencujú a zušľachťujú agresiu. „(Štúrová, 2003, s. 25)
Okolo druhého roku veku dieťaťa nastupuje análne obdobie, ktoré na rozdiel od orálneho, ktoré je zdrojom slasti cez príjem potravy a skúmanie sveta cez ústa, je zdrojom slasti pomocou vyprázdňovacích procesov. (Nakonečný, 1998)
V období okolo tretieho roku, kedy dieťa postupne objavuje svoje pohlavie, pripisuje mu postupne určitú dôležitosť, ktorá je paralelná s významom vlastnej identity. V tomto období je veľmi dôležitý postoj rodiča voči dieťaťu, kedy dieťa vieme emocionálne posilniť, dať mu istotu, pocit bezpečia, alebo naopak dieťa zneistiť a položiť základy na vznik komplexov, psychických problémov, ktoré sa ukážu v budúcnosti. (Cohel - Solal, 2006)
Podľa kvality dyadického vzťahu, teda vzťahu medzi matkou a dieťaťom sa rozvíja schopnosť dieťaťa brániť sa, prežívať sklamania, hnev, zúrivosť a iné rozpoloženia ako aj ich ventilovať a vysporiadať sa s nimi. Potláčanie prežívania alebo nedostatočne zrelá vzťahová väzba môže mať neskôr za následok výber neadekvátnych prostriedkov na vyrovnanie sa z riskantnými alebo nepriaznivými skúsenosťami. (Štúrová, 2003, s.26)
V tomto období sa objavuje primárny narcizmus, ktorý je dobrým základom sebakonceptu, sebaprezentácie, vnímania seba samého. Primárny narcizmus má v podstate teda určitú záchrannú funkcie, keďže sa aktivuje vždy, keď je jedinec ohrozený alebo by malo dôjsť k narušeniu jeho vlastnej integrity. (Štúrová, 2003, s.26)
Zdravý narcizmus je odrazom pevnej vzťahovej väzby s materskou osobou a zdravého prostredie vplývajúceho na dieťa a napomáha dieťaťu zvládať výkyvy prostredia, zmeny vo vzťahoch. Taktiež vyrovnávanie sa z nesúhlasom je spojené s pocitom ohrozenia, pri ktorom môže vznikať úzkosť. Schopnosť adekvátne alebo nezrelo pristupovať k nesúhlasu zaraďujeme do sekundárneho narcizmu, ktorý má akúsi kompenzačnú funkciu. Nezvládnutie tohto obdobia alebo nepriaznivé vplyvy v tomto období môžu viesť k narcisticky poškodenej osobnosti. Takáto osobnosť nie je schopná plnohodnotného a vzájomne uspokojivého fungovania vo vzťahu, pretože bežné úskalia bežného života, riešenie rutinných záležitostí nie sú schopní po úvodnom nadchnutí a zaujatí zvládať. Takýto ľudia v dospelom veku pociťujú osamelosť a nie sú schopní plnohodnotne rozvíjať vzťah ani v emočnej ani sexuálnej rovine. (Štúrová, 2003, s.28)
Medzi tretím a šiestim rokom dochádza k falickému obdobiu, v ktorom sa práve genitálie stávajú zdrojom slasti v postupnosti od močenia až po manipuláciu s genitáliami. Ako ďalšie obdobie Freud popisuje genitálne obdobie, čo je obdobie puberty, prebúdzanie sexuality a hľadanie seba samého.(Nakonečný, 1998, s.231)
Konečnou fázou tohto formatívneho obdobia je falická fáza, ktorá sa vyznačuje prechodom od diadyckého vzťahu triangulárnemu vzťahu, čo v podstate znamená prechod od modelu matka dieťa, k modelu dieťa matka otec. V tomto období do emocionálneho prežívania a vnímania vstupuje otec ako významná osobnosť v rozvoji dieťaťa. Pokiaľ sa dieťa cíti ohrozené, unavené, zneistené, vyhľadáva matku a otec funguje ako vzor na vyrovnávanie sa s vlastnou agresivitou a sebapresadzovaním. (Štúrová, 2003)
Vstupom do triangulárneho modelu vstupuje dieťa do vnímania rozdielnosti pohlaví, pozoruje rozdielnosť medzi mužom a ženou, intenzívne si všíma vlastné sexuálne a telesné pochody a cez rodiča si potvrdzuje prežívanie a správanie v spojitosti s feminitou a maskulinitou. Tieto zákonitosti, hĺbka prežívania, otvorenosť v komunikácii, zdravosť či nezdravosť vzťahu rodičov k sebe a následne k dieťaťu, sa ukáže a odzrkadlí v predpuberte a puberte. Na konci formatívneho obdobia ustupujú pudy do úzadia, sú pomalšie a menej výrazné. (Štúrová, 2003, s.29)
Falické obdobie je taktiež príznačné pre skúmanie pohlavia rovesníkov, kedy dieťa formou hier a na základe zvedavosti skúma pohlavie iného dieťaťa, čím sa utvrdzuje v rozdielnosti pohlaví. Taktiež dochádza v záujmu o vnímanie vlastného tela, cez ľahké dotyky až po masturbáciu s cieľom navodiť príjemné pocity a prežiť uspokojenie. Akékoľvek násilné obmedzenia tabuizovanie až po tresty majú veľký vplyv na rozvoj sexuality a prirodzený zdravý postoj k vlastnému telu. (Weikert, 2007)
Obdobie latencie je akási príprava na pubertu a ide o individuálny proces utvárania vzťahov, hľadanie vlastného miesta, prežívanie emócií, náklonností a pod. Toto obdobie sa vyznačuje najmä akýmisi homosexuálnymi spojeniami a vzťahmi, kedy dievčatá uzatvárajú bohato nasýtené vzťahy a kamarátstva s rovnakým pohlavím a rovnako tak chlapci vyhľadávajú a uprednostňujú chlapcov ako spojencov a kamarátov. Z tohto vyplýva, že rodina už nie celkom saturuje potrebu nových podnetov a dieťa sa viac obracia na mimo rodinné prostredie. Ide o akýsi odrazový mostík cez silnú idealizáciu a fantáziu, kedy deti veľmi často hľadajú korene svojho pôvodu a dochádza k akýmsi nevedomím snahám a krokom zmenšiť význam rodičov nahliadaním na cudzích ako zaujímavejších alebo atraktívnejších, čo je prirodzenou súčasťou kryštalizujúcej sa sebaprezentácie dieťaťa. (Štúrová, 2003)
Obdobie, kedy deti v tomto veku vyhľadávajú skupinu jedincov rovnakého pohlavia nazývame skupinová izosexuálna fáza. Postupne s nástupom puberty je prirodzený prechod od skupinovej izosexuálnej fázy, ktorá môže byť rôzne dlhá, do individuálnej izosexuálnej fázy, čo znamená, že v rámci skupiny príde k intímnemu budovaniu vzťahu z jedincom rovnakého pohlavia. V tejto fáze veľmi často vznikajú priateľstvá natoľko hlboké, že vydržia až do staroby. (Langmeier, Krejčířová, 2006, s.154)
Nato, aby sme sa dostali k heterosexuálnej fáze, potrebujeme prejsť určitým prechodným obdobím, kedy sa objavuje výsmech z prejavov sympatií k opačnému pohlaviu. (Langmeier, Krejčířová, 2006) Samotná puberta znovu aktualizuje predchádzajúci vývin dieťaťa a často sa stáva replikou formatívneho obdobia. Dieťa sa na ceste životom dokázalo odpútať od dyadického vzťahu a prebieha rozriešenie a pochopenie trianguálneho vzťahu, čo býva veľmi zložitým procesom. V podstate ide o základný princíp partnerského súžitia v smere proporcionality, maskulinity a feminity, kde dieťa vychádza z rivalizujúcej konfrontácie a tým pochopenia seba samého. (Štúrová, 2003)
Obvykle na prelome puberty a adolescencie sa objavujú akoby skutočné vzťahy medzi chlapcami a dievčatami, ktoré nie sú stále, a sú prežívané ako prvé lásky. Náhodné stretnutia a rôzne príležitosti na získavanie prvých sexuálnych a dôverných skúsenosti s druhým pohlavím je veľmi často formovaný na zážitkoch rovnakého pohlavia. (Langmeier, Krejčířová, 2006, s.156 )
Keďže pubertu chápeme ako repliku formatívneho obdobia, je možné toto obdobie využiť ako príležitosť k zmene v prípadoch rizikovej mládeže, kde vývin počas spomínaného formatívneho obdobia neprebehol optimálne. (Štúrová, 2003, s.31 )
Tu sa teda otvára príležitosť pre prácu s rizikovou mládežou. J
Použitá literatúra :
Brenot, P. Chvála masturbácie. Bratislava: PT, 2005. 102s. ISBN 80-88912-84-9.
Cohen-Solal, J. Naše dieťa od narodenia až po dospelosť. Bratislava: SPN - Mladé letám, 2006. 608s. ISBN 80-10-00734-X.
Hašto, J. Vzťahová väzba: ku koreňom lásky a úzkosti. Trenčín: F, 2005. 300s. ISBN 80-88952-28-X.
Langmeier, J., Krejčířová, D. Vývojová psychologie. 2. aktualizované vyd. Praha: Grada, 2006. 368s. ISBN 80-247-1284-9.
Nakonečný, M. Psychologie osobnosti. Praha: Academia, 1998. 336s. ISBN 80-200-0628-1.
Štúrová, J.: Zabudnuté deti. Bratislava: Psychoprof, spol. s r. o., 2003. 72s. ISBN 80-968798-4-7.
Weikert A. Výchova dítěte. Praha: Vašut, 2007. 323s. ISBN 978-80-7236-527-2
