pôsobím ako sociálny pracovník, sociálny pedagóg a mojim hlavným naplnením života sú rodiny, deti, ktoré prežívajú ťažké chvíle života...rodiny v kríze a ohrození, rozchodové a rozvodové situácie v rodinách ...týrané ženy, týraní muži, opustené a týrané zvieratá .... Cítim sa šťastná a spokojná vo svojom živote aj napriek tomu, že z času na čas musím prekonávať existenčné prekážky, ale to asi k tomu patrí.... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Život je nekonečne rozmanitý vo svojej pestrosti a šťastie prinášajú tie najbanálnejšie veci. Niekedy aj veci, ktoré nás na začiatku vyplašia. Porozprávam vám jeden zo svojich zážitkov posledných dní. Drobnosť, ktorá radikálnym spôsobom zmenila život v našej rodine.
Vždy, keď zatváram dvere na chladničke vidím usmiatu tvár malého chlapca. Usmievam sa aj ja. Aj teraz to tak bolo a preto som sadla k počítaču a začala písať. Teraz už vyrástol a určite vyzerá inak. Prešli roky od momentu, kedy som ho v náručí priniesla domov. Mal desať mesiacov, bol vychudnutý na kosť a jediné čo robil bolo dýchanie. Nevedel sedieť, ležal ako handrová bábika a nedokázal udržať hlavičku. Rozprestrela som deku a jeho vláčne telíčko bez životnej energie na ňu položila. Dieťa. Dieťa, ktoré žije bez života. Neviem, naozaj neviem či ťa mama porodila s láskou alebo nie, či jej krutý osud nedovolil sa o teba postarať alebo to nevedela....nechcela. Nesúdim a neznášam odsudzovania ak nepoznáme pozadie. Mohlo sa stať všeličo...teraz je však dôležité, aby si prežil a začal sa smiať. Smiech uzdravuje.
V našom živote sa vyskytujú aspekty, ktoré považujeme za tak samozrejmé, že si ani neuvedomujeme ich existenciu. Jedným z takých je náš pôvod, naše korene, ale aj vlastná materská osoba. Úmyselne pomenúvam takúto osobu materskou a nie matkou. Materská osoba je totižto osoba, ktorá je práve tá, najvýznamnejšia v živote, ktorá zasadila semienko vzťahu a dovolila mu vyrásť do plnohodnotnej vzťahovej väzby, čo umožní človeku budovať plnohodnotný vzťah s inou osobou a vďaka tomu prežiť život v láske a s láskou.
Tento chlapec je presvedčený , že každá žena je mama a stačí, aby sa s ním rozprávala dlhšie ako desať minúť. Otec je každý veľký chlap čo kričí. Tento chlapec sa mi pozrel do tváre, prižmúril čokoládové oči a povedal ..."za všetko môžu druhí, ja nie..." V prvom momente som sa nadýchla, aby som použila výchovnú vetu. Zastavila som sa a nepovedala mu na to nič. Uvedomila som si , že má vlastne pravdu.
...klobúk dolu....Ja vám ďakujem. Všetkým ďakujem za klobúk dolu, ale pravda je taká, že to nemám záujem počuť. Rovnako si môžete odpustiť urážky a útoky vďaka týmto vetám.
Odpykali sme si trest, čiže sme boli potrestaní , prečo nás spoločnosť trestá ešte raz tým, že nám nedovolí fungovať v spoločnosti ako plnohodnotnému človeku. Mám pocit, ako by si spoločnosť neuvedomovala ambivalentnosť postoja, pretože na začiatku sa snažíme trestom primäť potrestaného, aby upustil od svojho trestného konania. Avšak ihneď po tom ako je človek potrestaný a ukončí sa mu trest, spoločnosť mu nedovolí integrovať sa do nej a plnohodnotne v nej fungovať, pretože takýto jedinec bol vylúčený na základe rozsudku, ktorý sa v tej chvíli stáva Kainovým znamením.
Od samého začiatku je teda dieťa sexuálnou bytosťou a prežíva slasť, zmyselnosť a celkový vývoj je priamo úmerný prístupu a konaniu dospelého človeka. Cmúľanie bradavky, hojdanie, nosenie, dotyky a mnoho ďalších telesných prejavov je veľmi prepojených so samotným sexom. Všetky tieto úkony totižto prinášajú uspokojenie, pocity šťastia a na dôvažok ide o samotné prijatie, alebo mieru prijatia vlastného tela.
V starom Grécku bola otvorená diskusia ohľadom sexu a intimity. Boli vytvorené pravidlá morálky, ktoré sa odlišovali od pravidiel našej spoločnosti. Napríklad môžeme spomenúť kódex predpisov, ktoré obidvom manželom ukladali prísnu vernosť pre oboch ako aj trvalú vôľu plodiť deti, kde boli obsiahnuté mnohé spôsoby ako byť verný. Za neveru sa zo strany muža nevnímala sexuálna aktivita s iným mužom alebo mladým chlapcom, avšak aj tento styk mal presne stanovené pravidlá, ktorých porušenie mohlo mať fatálne následky, pretože ten, kto ich porušil, mohol prísť o svoj majetok a postavenie.
Každý z nás prichádza na svet vybavený určitými vrodenými vlastnosťami. Oveľa viac toho sa ale musíme naučiť. Jednou z najväčších úloh je naučiť sa byť tolerantným. Naučiť sa ostatných znášať, akceptovať. Nie je ľahké spolu vychádzať v rodine, s bratom, sestrou, ešte ťažšie to je s kamarátmi, spolužiakmi, s ľuďmi z najbližšieho okolia. Ako sa svet dieťaťa zväčšuje, vstupuje doň stále viac ľudí, učitelia, spolupracovníci, nadriadení. No najťažšie je naučiť sa byť tolerantným voči tým, ktorí si mimo „nášho sveta", vstupujú doň len zriedka, sú od nás odlišní, sú nám „cudzí".
Stojíš na okraji skaly. Hmla zahaľuje všetko, čo by si mal vidieť a pritom ti ponúka tie najkrajšie obrazy pre dušu. Zhlboka sa nadýchneš až ťa ľadový ranný vzduch zaštípe v pľúcach. Slnko sa len pomaličky prediera pomedzi skaly. Necítiš únavu, hoci si si v noci veľmi neoddýchol. Obzrieš sa akoby v márnej nádeji, že ešte uvidíš skalný previs, pod ktorým si ju nechal spať. Je to však už ďaleko, prešiel si dlhý kus cesty. Keby sa aj zobudila a snažila sa dobehnúť ťa, les by jej skrížil cestu a ona by stratila správny smer.
Sloboda v ľudskom bytí je utópiou existujúcou iba v ľudskej fantázii. Sloboda človeka môže prameniť iba a výlučne z jeho vnútorného prežívania a vnímania reality, nie z reality samotnej. Sloboda je široká ako vesmír sám a dáva krídla tak veľké, že nie je v moci človeka ich uniesť a nieto ešte aj použiť. Nato, aby človek mohol byť slobodný, musí byť otrokom, pretože jeho život je v otroctve existencie samotného bytia prepojeného s jeho prežívaním, myslením, telom a dušou. Neoddeliteľnou súčasťou je ambivalentnosť človeka a jeho samotná túžba po slobode a zároveň pocit istoty v prežívaní, ktorú mu dáva otroctvo.
