Bežná situácia medzi sortami ako je Gala, Fuji a Prebern (neviem presne ako sa píše). Gala som oberala cez leto a pokiaľ nedosahovalo istú žiarivú červenú, mohlo ísť jedine na zem. Až pri najnižšej triede zberu sme ho mohli obrať. Alebo počkať pokiaľ očervenie... Čo pre takéto "mastné" jablko znamená jasnú smrť! Prirodzene opadne pokiaľ chytí červenú farbu a ak nie - pukne praskne, alebo bude zjedené za živa na strome. A také žltunko biele dozreté Gala.. Chutí ako lúčny med prisámvačku! Slín plné ústa a len krútim hlavou prečo! Lebo marketing a zákazník vyžaduje červené jablká ako znak dozretia. Všetci zabudli na jablká, na ktoré slnko nedosiahlo. Na jablká z krajín, kam slnko nedovidelo.
Fotodokumentácia na odrode prebern, ktoré aktuálne oberáme. Vľavo "mastné" ale žlté a to pravé predajné.

Fuji. Najsladšie jablká na svete. POčasie im tento rok nedoprialo a farebnosť mešká rovnako ako zber. (Škoda len že moja škola a nástup na internát nečakajú. A o reálnom živote ani nevravím.) Ale my čakáme... Lebo nečervené jablká sú nepredajné. Neuživia sa, nik ich nekúpi. Nenachádzate tam rasistický podtón? :D Tá lepšia farba - červená predáva. Žltá a žltkastá končia na zemi. Kvalita rovnaká, chuť originálejšia. (Jablká moc nejedávam, ale bol by hriech odolať týmto prvotriednym.)
A veľkosť? U niektorých odrôd je minimálny priemer 65 mm, a u daktorých 70. Iné na zem bez ľútosti.
A vraj na veľkosti nezáleží.. Ako kde a ako komu! Tu za veľkosť platia.
A tak nastáva situácia, kedy opäť raz ukýchaná z postrekov a z pavučín na tvári sa zamýšľam nad spojeniami v živote a nachádzam isté prepojenia. Prapodivné prepojenia, ale skúste robiť 9 hodín to isté? Samé by to prišlo i na vás!
(A to nevravím o tom, že náš sad má asi ducha! Veď kde by sa len tak zjavila v riadku žena v starom miestnom kroji? Že ako prosím?... )
Pozdravujem a hor sa na obed.. A potom na poobedný pobyt v sade.