Každý týždeň cestujem niekam. Zväčša do školy, ale aj k babičkám, deduškám a tetuškám. Vekom pozorujem rôzne veci. Vianočné stromčeky, farebné bránky, či uštekaných psíkov. Poslednú dobu pozorujem prázdne družstvá, ktoré slúžia už len ako kulisy pre horor. Pozorujem žltastú repku na poliach, kde kedysi naši predkovia pestovali užitočné plodiny. Ale áno.. sem tam zazriem kravu v tom družstve. Nebudeme si klamať. Ale o čom som to chcela? Áno. Moje otázky.
Prečo sa mi zdá , že si Slováci neveria? Národ Holubičí je chabá výhovorka.
Prečo máme zavreté družstvá, ktoré nás kedysi živili? Poskytovali prácu, zdravé plodiny a naše produkty? Ahaáno... My dovážame. Blik zabudla som, že dnes sa radšej kupuje. A pritom by sme kvalitné produkty mohli predávať my. A vlastne som začula, také informácie, že nám chcú zakázať domáce pestovanie za domom a pred domom. A prednedávnom vyšiel článok, kde sa písalo o skresaní podpory pre poľnohospodárov. Hm..Myseľ sa mi zastavuje.
Vezmime si môjho deda ako príklad. Šikovný osemdesiatnik, ktorý si sám dopestuje, obrobí a vyrieši. Kupuje naozaj len nutné veci, ktoré s babičkou nedokážu dopestovať. Môj tato a mamina vypestujú každým rokom vynikajúcu zeleninu... Vie mi niekto vysvetliť, ale LOGICKY.. prečo by sa to malo zmeniť?
Prečo by sa Slovač nemohla jednoducho postaviť, vypnúť hruď, vypočuť tie krásne hymnické piesne a bojovať za seba? Dokedy sa budeme klaňať dočasným autoritám, keď doma máme všetko čo potrebujeme?
Každá malá dedinka má poľnohospodárske družstvo. Prázdne. Ale hlavne, že repka nám rastie.
Máme to šťastie, že žijeme v krajine s dokonalou vodou! Chcela by som kľudne zaspávať s vedomím , že sa i snažíme o to, aby to tak zostalo. Máme poklad pri Dunaji, kde môžeme dopestovať čo potrebujeme. Tatry, kam sa môžeme zregenerovať.
Prečo sa stále len tvárime, že sme hrdí?
Vysvetlite mi niekto prosím prečo nepracujeme s tým čo máme. Prečo sa nepostavíme na nohy a nevyužijeme prirodzené zdroje našej nádhernej krajiny. Prečo robíme opak?...
Cítim sa ako malé dieťa, čo otravuje rodičov otázkou "Prečo?".
Ale čo mám robiť, keď sa mi myseľ pri tomto zastavuje? Kto mi toto vysvetlí, aby som to pochopila a uverila tomu, že čo sa tu deje je správne...
To je asi všetko.
