Situácie, kedy sa chce kričať, rozprávať a dostávať zo seba myšlienky, názory, potreby, predstavy.. Chce, temperament by aj chcel. Ale silnejšie mocnosti nič nedovolia. Rozum si drží všetko pevne na uzde a uceľuje si to dookola jedinou myšlienkou :"Nič nie je pravda pokiaľ sa to nevysloví..nenapíše.."
A zvyšok spoločíkov v jednej osobosti šalie. Behá po špičkách, kričí pľuje a nadáva. Trhá vnútornosti hľadajúc spôsob ako ten prebytok dostať von!
A... potom sa maľuje... kreslí, počúva hudba, modeluje a šije...
A... vtedy sa pozerá. Vtedy oči prepúšťajú na svetlo sveta všetko.
Ale je vôbec ešte niekto, kto to vie prelúštiť?