Takže keď mi zavolal kamarát Čery (nadšený lukostrelec, učiaci sa šermu), či mu pozriem na cp.sk vlak do Strečna, nevedela som, že sa spýta, či pôjdem s ním. Tiež som netušila, že budem súhlasiť a po prvý krát uzriem krásy Strečna. (a zmením naň názor).
Fotodokumentácia samozrejme k dispozícii ...
... Boli sme vtrhnutí hneď do deja: títo dvaja pred vstupnou bránou odohrali práve strhujúce divadielko o stredovekej resustitácii :) takže oddych je vyslúžený ...
... Už v interiéri: tu sa práve manžel dozvedá, že šikovná ženuška predala jeho skvelé tojakské víno, aby mohla zriadiť sirotinec (jedno mu však nechala, aj to sa o chvíľu dozvie) ...
... so zelinkárom sa zase spájajú jeho skvelé recepty na opálené nohy (treba na to len žihlavu:)...
... na samom vrchu zase veje slovenská vlajka, otrhaná, vetrom ošlahaná ...
... a rovno pod ňou?... pohľad na najnehodovejší úsek (v hrade je dokonca miestnosť venovaná štatistikám o príčinách a okolnostiach nehôd) ...
... špirála schodov (z toho sa tiež môže vykluť nejaké nešťastie)...
... dvere do neznáma ... (v podstate ale do tej miestnosti, kde vám povedia, kedy sa najčastejšie dejú nehody) ...
... A momentka z predstavenia, po víťaznom boji ...
... ktorý niekoho vôbec netrápil :)
... bude nasledovať už len záverečné poklonenie ...
... a zneškodnenie obecenstva :)
... A už bolo treba odísť ... celkový obraz hradu som asi nevykúzlila, ale ...
... môj zmenený názor? Strečno nie je len ktovieaká zrúcanina ... Je to hrad ako sa patrí. Oplatí sa tam ísť pozrieť.
