Moja prvá veta čo som povedala,keď ma našli bola: oci,myslel si si že prejdem viac? Ani ma nezbili,len mama plakala a aj ocino mal nejaké divné oči. Za trest som sa musela pomodliť 5x modlitbičku k anjeličkovi strážničkovi a babke sľúbiť,že to už nikdy nespravím, lebo skoro umrela od strachu. Tak som si myslela,že ak to už nespravím,babka neumrie. Ale nebolo to tak.
Môj brat - malý elektrikár si zostrojil skúšačku na elektriku. Drôtik,žiarovka, drôtik - neviem ako presne to urobil,ale keď drôtiky strčil do zástrčky ( alebo do zásuvky ?) tak sa stali dve veci. Žiarovka zasvietila a buchla, jeho to mierne prekvapilo a našu babičku asi obišla smťka,lebo jedným krokom prešla asi tri metre a strhla brata na zem. Babi,videla si to svetlo? povedal on. Mal vtedy 5 rokov. Prežil.
Keď sme išli našim wartburgom ( barborkou) na návštevu ku krsnej mame, vždy ale naozaj vždy nás auto smerom tam doviezlo v pohode,ale naspäť odmietlo ísť. My sme sa tešili, že budeme u krsnej spať, rodičia sa väčšinou pohádali. Potom vyšiel krsný, zavolal suseda, auto roztlačili a bolo po radosti.
Môj ocino bol vtedy ešte dobrý šofér,ale občas sa mu stalo,že zle zaparkoval,alebo prehliadol nejakú dopravnú značku. Keď moja mama zbadala,že sa k nám blíži príslušník VB,len sucho skonštatovala. Bože, deti, zavrú nám tatina. A potom sa obrátila na neho. Čo si zas spravil, s tebou sa voziť to je katastrofa. My sme sa okamžite ako na povel rozplakali a ocino stiahol pokutu aj na 50 korún.
A keď sme boli na našej jedinej spoločnej dovolenke v Brne, tak sme zabudli maminu v električke. My sme sa chceli voziť ( prvý raz v živote) v električke a ona sa chcela kochať okolím. Tak si sadla dopredu,aby všetko videla. A my sme zbadali že oproti nám ide krajšia električka,tak sme jednoducho presadli. Aj s ocinom. Mama si to ani nevšimla, a nám to došlo až na tretej zastávke. Sranda bola v tom,že mama síce mala v kabelke peniaze, kľúče od auta, doklady a iné dôležité veci,ale lístky mal ocino a dokonca aj kľúč od izby. No a čo? Nájdeme si druhú mamu, povedal brat, mne by sa lúbila tá zo zmrzliny. No tá by sa asi páčila aj ocinovi,mala asi 25, bola pekná a slobodná. Ale mama sa našla. Čakala nás v hotelovej hale, povedala len. Ty starý somár, a viac sa s ocom na dovolenke nerozprávala. Šťastie že to boli len dva dni.Aj keď teraz už máme svoje rodiny, vždy keď sa stretneme, spomíname na tieto a iné príhody.
