Už znovu je tu jar!

Už znovu je tu jar! Tak ako každý rok, zase prišla jar. Slnko príjemne hreje, kvietky rozkvitajú a pod nohami nám praskajú mŕtve vtáčatká, čerstvo vypadnuté z hniezd. Okrem praskajúcich kostičiek nám cestu spríjemňujú kvíliace škorce, drozdy či vrabce. Po dlhých, neprestávajúcich dažďoch sa po ceste pomaly súkajú obrovské, vypasené a prežraté dážďovky a húsenice. Vetvy stromov a pokazené potraviny na našich balkónoch začínajú zelenať. Z „voňavých“ kontajnerov pomaly vylietavajú celé mušie rodinky, aby oslávili najkrajšie obdobie v roku a porozhliadli sa po chutnej strave. No kto by nemal rád ja? Človeka fascinuje prebúdzajúca sa príroda. A tak na oslavu znovuzrodenia ošklbe kríky zlatého dažďa, vytrhá zo zeme snežienky a konvalinky, oláme vetvičky baburiatok, nareže ich a hodí do vázy s chlórovou vodou. Muži nezabúdajú ani na stromy – okmášu vŕby a z ich prútikov upletú korbáče, ktorými potom z tradície ubijú svoje nežné polovičky. Neodmysliteľnou súčasťou jari sú tiež naježené kuriatka či mačiatka. Žltučké guľky, tackajúce sa v zelenej tráve sú symbolom jari už dlhé roky. Človek však nedáva všetkým príležitosť na prežitie. Na Veľkú noc vajíčka zoberie, uvarí neoplodnené z