Starší sa pri nej naučil čítať. Vie už pár zím, že aj keď je glóbus na polici guľatý, je na ňom to isté, ako na plochej mape. Dobrá vec. Stojí za vyskúšanie.
Pred týždňom sme ten svet pitvali intenzívnejšie. Rozprávali sme sa pár krajinách a o tom, čo v nej ľudia radi jedia a pijú. Čmárali sme spolu haky baky, nech to má šťavu. Kresliť neviem, ale už si vraj zvykli.
O slimákoch a žabách nebol presvedčený. Víno už videl. Podľa neho som z Francúzska aj ja. V Nemecku vyrábajú pivo aj pre deti. Karamelové. Slovensko chce sám. Hlavné mesto, čo ľudia najradšej jedia a pijú.
Zmysel pre humor dieťa má. To je skvelé znamenie.
Chodila som po obchode v podstate už zbytočne. Nákup bol hotový. Vybrala som sa smerom k pokladniam a vtedy som ich zbadala!
"Tak hovor, mamka. Čo máme dnes za prekvapenie?" "Zahráme sa na Francúzov."
"Heeeee? Slimáky?! To vážne?"
"Ale veď sú studené." "Musíme ich najprv upiecť. Trvá to iba chvíľku. Pomôžete mi?" "Jasné!"
"Dobrú chuť".
"Som zvedavý. Nejako čudne smrdia."
"To dáš vážne do úst, Filip?"
"No a? Veď je to na jedenie a vonia to výborne."
"Bleeee. To mi vôbec nechutí. Ja sa na Francúzov vôbec nehnevám, ak im to chutí, ale ja mám oveľa radšej naše halušky."
"Sú výborne! Ešte si prosím!"
Špagety, hranolky, slimáky, halušky, na tom nezáleží. Predsudky nám často nastavujú krivé zrkadlá. Čím viac prežijú, skúsia a uvidia, tým viac budú zrelší na svoj vlastný názor. Lebo "jedna baba povedala" je pre len pre baby.
