Zuzana Herich
O nemeckých úradoch
Konečne sme sa presťahovali. Z predmestia nemeckého veľkomesta na poctivý nemecký vidiek v inej spolkovej krajine.
Život je skvelý a plný prekvapení... Zoznam autorových rubrík: Skutočné príbehy, Ako to vnímam ja, Súkromné, Nezaradené
Konečne sme sa presťahovali. Z predmestia nemeckého veľkomesta na poctivý nemecký vidiek v inej spolkovej krajine.
Pes je zviera. Žerie opovážlivo bez použitia rúk, o kultúre stolovania jakživ nepočul, má chlpy, chodí po špinavej zemi, kadečo olizuje a keď je mokrý, príšerne smrdí. „Ako taký pes.“
Nemohlo uniknúť našej pozornosti, že sa imigranti v početných davoch presúvajú na Slovensko zásadne v predvolebnom období.
Ľahostajne mávnuť rukou nad nenávistnými, miestami až primitívnymi komentármi v diskusiách sa nám nemusí vyplatiť. Ľudia, ktorí ich píšu, totiž volia.
Cestou domov som mala pustené rádio. Vysielali správy. Chlapci sedeli potichu vzadu vo svojich sedačkách. Začala pieseň od Michaela Jacksona Black or White. Dávno som ju nepočula. Výborný kúsok.
Dostať prvý ozajstný, už nie detský bicykel, je jeden z veľkých chlapčenských snov. Prísť na ňom do školy, ukázať ho kamošom a zajazdiť si s nimi cestou domov, je radosť rovnajúca sa Vianociam. Čo Vianociam. Tie sú častejšie.
Obdobie dovoleniek prináša pre majiteľov psov otázku navyše. Čo s ním? Niektorým z nás to zjednoduší ochotná rodina, dobrí susedia, blízki priatelia, niekto zvolí ako riešenie psí hotel.
Skutočnosť, že má rodokmeň českého národného plemena, tento predpoklad výrazne spochybňuje. Ak však môže byť Andrej Babiš z Bratislavy a Tomio Okamura z Tokia, prečo by nemohol byť Bono moslim.
Čítanie je úžasná vec. Podporuje fantáziu, vštepí správny pravopis, rozšíri slovnú zásobu a naučí porozumieť napísanému textu. Pri pomalom zrení dieťaťa na dospelého, múdreho človeka, je nenahraditeľné.
Nemecko je vnímané ako bohatá a prosperujúca krajina. Nemusia tlačiť peniaze doma v obývačkách. Skutočný kapitál majú v myslení. Sledujú, počúvajú a dávajú trstenicou po prstoch.
Bol podvečer, nepríjemne chladno, hustý dážď. Sedeli za veľkým jedálenským stolom a potichu si kreslili. “Podaj, mi prosím ťa, Hautfarbe.” Miško odovzdáva Filipovi farbičku, ktorou práve vymaľoval tváre.
S deťmi je to niekedy komplikované. Napríklad, nakupovanie. Lietajú po obchode ako sáčky vo vetre, sú hlučné, hádžu do košíka zbytočnosti, tie odhodlanejšie sa občas šupnú aj o zem.
Omar. Už iba to jeho meno mu dá v živote pár faciek. Nie všetci rodičia jeho nových kamarátov mu otvoria dvere s úsmevom. Kumpel, du hast Pech.
Patrik bol veselý, samostatný a zdravý 8 ročný chlapec. Jedného dňa ho cestou zo školy zrazilo auto. Od tohto momentu bolo všetko inak.
Ste pozvaní na oslavu? Máte v pláne ísť s partnerom do divadla alebo do reštaurácie? Chcete si užiť večer bez detí? Žiadny problém. Je tu pre vás Kinderhotel.
Pôsobil odhodlane. Držal sa svojich presvedčení zubami aj nechtami. V teplákoch sa cíti najlepšie. Bodka. Okrem toho, nie je sám, čo by ich v škole mal.
Bol január. Tri stupne nad nulou, nepríjemný dážď, studený vietor. V triede bolo ticho a prázdno. Privítala ma úsmevom a pevným stiskom ruky. “Som rada, že ste prišli.”
Číslo 33 prinieslo pre CDU sklamanie. Je to o 8,5 % menej ako v roku 2013. Dlhodobejší vývoj priazne voličov nevyzerá optimisticky.
Už aj v Nemecku môžu uzavrieť manželstvo a adoptovať si dieťa. Opäť sa raz uplatnili princípy slobody. Mám medzi nimi priateľov. Skvelí ľudia. Som za nich osudu vďačná.
Rozmýšľam nad tým, čo si o ňom asi myslia. Nerozumiem ich reči. Snažím sa vnímať gestá a všetky zvuky, ktoré tak ochotne vydávajú.