Dnes na túto perlu rodičovskej múdrosti myslím každý deň. :-) Manžel uteká z jednej práce do druhej, babičky v nedohľadne a mňa šťastie obdarilo dvoma zdravými zbojníkmi vo veku staršieho 22 mesiacov a mladšieho 3 týždne. :-) Kým drobca kŕmim, starší má raj. Už to zistil. :-) Že nemôžem reagovať okamžite a má z toho evidentne veľkú radosť. Zatiaľ si stále hľadám systém na ustálenie chodu domácnosti, ale statočne sme už stihli:
Spoločne:
Súčasné krmenie. Niet nad spokojné plné brušká. Vďaka evolúcii za dve ruky. :-)
Súčasné uspávanie. Jedného hojdajúc v náručí, druhý držiaci pevne vo svojej malej rúčke tú moju pozorne počúvajúc rozprávočku.
Kolektívne obliekanie.
Počas papania menšieho:
Pokreslenie gauča perom a fixkou.
Vysypanie všetkého dostupného sypkého materiálu v kuchyni.
Vyhodenie kľúčov do smetného koša (popri radosti z naučenia sa odhadzovania odpadkov záhadne zmizlo z domácností niekoľko "drobností". Pri čine však nebol nikdy prichytený, takže platí prezumpcia neviny).
Dodatočné ilustrácie knižiek.
Povyťahovanie všetkých vlhkých utierok z obalu a plienok z maxi balenia.
Kradnutie cumlíkov mladšiemu a ich skrývanie atď atď.
Toto je druhý týždeň doma z pôrodnice. Cítim v kostiach, že bude srandy ešte veľký kopec, či skôr rovno celé Aply. :-) Včera v noci, keď starší konečne kľudne zaspal vo svojej izbičke bez opakovaného pricupkania k rodičom do spálne a menší sa pýtal prosebným plačom na ruky, som si zase na mamku spomenula. Pri pohľade na neho, ako pri pravidelnom pomalom dychu pustil dobrovolne cumlík a tuho zahajkal, mi to všetko došlo. Že mala zase pravdu. A že je to super vymyslené presne tak, ako to funguje. Že si uvedomíme, akí sme boli občas zlí, neposlušní a ako veľmi nás rodičia ľúbili a donekonečna odpúšťali. Lebo doba sa mení, ale deti sú vždy rovnaké. :-) Veselé, bystré, nekonečne milované a hlavne NAŠE. Presne tie, ktoré nám to za našich rodičov splatia. :-)
Článok venujem všetkým starostlivým rodičom a našim deťom.
