Zdravotné poistenie je široko variabilný systém a poskytuje ho 132 zdravotných poisťovní. Už zabehane sa využíva privátne pripoistenie , ktoré je členené podľa rôznych stupňov a špecializácie poistného krytia. Nie je lacnou záležitosťou a rozhodujú sa pre neho najmä nadpriemerne zabezpečené sociálne vrstvy. V praxi ide o prítomnosť „Chefarzta“ (podobné postavenie ako primár na Slovensku) pri realizácii ošetrujúcich výkonov. Ak je Chefarzt neprítomný alebo zaneprázdnený, pacient má právo ošetrenie zastupujúcim lekárom odmietnuť (zvyčajne však s alternatívnym zástupcom klienti súhlasia).
Privátne zdravotné poistenie sa môže uzatvárať v ktorejkoľvek zdravotnej poisťovni nezávisle od kmeňovej, do ktorej si pacient hradí poistné odvody. Záleží iba od toho, čo poistenec individuálne preferuje. Celkom rozšírené je zubné komerčné pripoistenie, pretože znižuje náklady na zubné náhrady. Starostlivosti o chrup tu venujú pozornosť už od útleho veku. Dvakrát do roka navštevuje škôlku a jasle zubár, ktorý vykoná fluorizáciu a edukuje správny postup umývania zubov. V škôlke sa umývajú trikrát denne. Po raňajkách, obede a olovrante. Možno trochu predimenzované, ale deti to robia sami a za dôkladnosť tohto úkonu ruku do ohňa nedám. Ide však o fixovanie návyku, takže účel to splní dokonale.
Okrem životného poistenia, (ktoré tu má asi takmer každý Nemec), tu fičí poistenie zodpovednosti za škodu a poistenie právnej ochrany. Pre obe alternatívy sme sa rozhodli aj my. Nie je to veľká investícia, ale vraj sa celkom oplatí. Dopočula som sa, že sú tu údajne súdy rýchle a fungujúce a tak je vhodné zabezpečiť sa v prípade potreby.
Nemci veľmi radi podporujú vlastný trh. Domáce produkty sú cenené pre vysokú kvalitu, ale nie sú vôbec lacné. Mäso a mäsové výrobky dajú rodinnému rozpočtu celkom slušne zabrať. To isté platí aj pri mliečnych výrobkoch. A keďže „láska k vlasti“ je vášnivá, cena nie je pre domácich kľúčový faktor. Lebo Deutschland über alles a to je to, čo sa vráti.
Jeden kamarát mi raz dávnejšie s nadsázkou povedal, že keď sa ide do pubu „na jedno“, tak to platí. Samozrejme, (tak ako všade), cenový rozdiel v reštauráciách a baroch existuje aj tu, ale všeobecne platí, že vyraziť si do ulíc je „ulalaaa“. Za jedno pivo tu človek „vonku“ zaplatí priemerne 2,8 Eur. Vo Frankfurte v pohode aj 3,50. Mám na mysli malé, „trojkové“ pivo. Jasné, že sa aj víno viac oplatí kúpiť v obchode, kde sú ceny za fľašu rovnaké, ako na Slovensku. Ak vám ho však prinesie milý čašník alebo čašníčka, jeho cena je približne 4-6 Eur za pohár. No pri jednom pohári sa toho veľa nenarozpáva. :-) S jedlom je to rovnaké. Fast food a pizza sú cenovo v pohode. Ale tieto špecialitky nie každý považuje za jedlo. To iba tak na okraj.
Čo ma celkom ohúrilo, boli ceny za poštové služby. Za klasické doručenie nie je nutné siahať hlboko do vrecka. Ale ak ide o doporučenú zásielku, prípadne prvú triedu, za obyčajnú obálku je taxa 8 Euro len tak fúkne. Balíky sa pocítajú na desiatky Eur. Nikdy som doposiaľ neplatila menej ako 35 a to som ich už pekných pár poslala.
Takže najbližšie cestujeme, lebo doprava je samostatný príbeh. Prepracovaná, efektívna a svojimi prostriedkami estetická ako krásne voňavé nové Audi. Pravdaže, aj za „Audi“ cenu.
