Zopár lekárov poznám aj osobne, ale to asi väčšina z nás. A musím povedať, že ma vie nazlostiť téma zdravotníckeho úplatkárstva. Nie preto, že sa absolútne nedeje, ale preto, akou formou a kto je iniciátorom.
Zaráža ma otázka mojich tehotných kamarátiek, koľko majú zobrať lekárovi. Keďže som nedávno rodila, považujú ma za zdroj čerstvých informácií. Bohužiaľ, bez "nadsázky", opýtali sa to skutočne všetky najneskôr pár dní pred pôrodom...
Fascinuje ma debata u rodinných príbuzných, keď sa nevedeli zhodnúť, koľko dať chirugovi za žlčník a že chcú výlučne primára, lebo ten je určite najlepší. (Primára, ani jeho tím v živote predtým nestretli a nevideli).
Tragikomicky ma zasialho rozprávanie priateľa, ako ho rodina pacienta takmer dva týždne uháňala s obálkou po chodbách nemocnice, kým mu ju nevhodila do poštovej schránky prináležiacej k jeho vlastnému bytu. Už ich viac nestretol...
A čerešničkou na torte je vnímať názor ľudí, akí sú lekári bezcharakterní a zištní, pretože na pacienta bez obálky ani nepozrú, sestričky ho budú na izbe ignorovať (lepší prípad), v horšom ho budú biť a týrať a že mu anesteziológ určite namieša niečo, čo z neho urobí invalida, alebo celkom umrie. Potom ho v noci tajne vypitvú, jeho orgány predajú do Bangladéša a zo zvyšku tela urobia guláš na letnej opekačke príslušnej kliniky.
Takže korektne položená otázka znie:
Pýtal od vás lekár úplatok? Alebo ste ponúkali sami?
PS: Pozdravujem tisíce úplne normálnych a ľudských lekárov, ktorí sa musia tlačiť vo vreciach s tými čiernymi mačkami. Ale buďme úprimní, aj policajt občas vezme, aj úradník, aj učiteľ, aj podnikateľ.....
