Nemala som čas špekulovať. Zrejme ako u väčšiny rodín s deťmi, veľký nákup sa robieva pred víkendom. Je to praktické a asi aj racionálne. V sobotu sa doťahuje to, čo sa nestíha cez týždeň. Upratať, vyprať, navariť dvojchodový obed, vybaviť poštu a iné drobnosti. V nedeľu je to tu iná káva. Nedeľa je naozaj nedeľa. Nedeľu majú Nemci vyhradenú pre seba. Mnohí moji priatelia navštevujú v nedeľu rodičov, lebo tu sú iné babky a dedkovia ako na Slovensku. Nie sú súčasťou výchovy detí, žijú si vlastný, zaslúžený oddych. Sú ich plné parky, lesy, bowlingové kluby, jazdia na bicykloch, trakingujú s palicami a popíjajú s priateľmi orosené pivo. Chodia na tanečné krúžky, pestujú spoločné koníčky, prechádzajú sa pri rieke. A nie je to o peniazoch, ako by sa mohlo zdať. Je to jednoducho iná kultúra. Iné vnútorné nastavenie. Iné priority. V nedeľu sú ľudia von a sú spolu. Prejsť sa v nedeľu v lese či v parku je spoločenská udalosť. Vždy stretnete známych a priateľov aj bez exaktnej dohody. Akoby sa raz v týždni zastavil čas. Krásne retro pre dušu. A na jar...čo vám budem hovoriť.
Nedeľu som si obľúbila. Vstávam bez budíka. Je pohoda. Viem, že sa deti poriadne prevetrajú a večer zaspia na povel. Či majú byť obchody v nedeľu otvorené? Netvrdím, že nie. Myslím si len, že sa s tým dá žiť oveľa jednoduchšie, ako sa o tom vášnivo debatuje. Ostatne, kiež by to bol ten najväčší problém, ktorý by bolo vhodné riešiť. Rozprávky o mačičke a psíčkovi sme včera dočítali. Asi im poviem takú "onakvejšiu". O dlhom, Širokom a bystrozrakom. V pôvodnom znení. Nech sa im pekné sníva....
