Tak sme to rozpitvali. Povedal mi, že si myslí, že zo všetkého je najhoršia kola. Lebo tá sa nelepí na zuby iba zhora ako tvrdý cukrík, ale vojde aj všade medzi ne, keďže je tekutá. Zaujímalo ho, prečo niektoré pasty v ústach trochu štípu a prečo tá jeho vonia ako pomaranč. Prečo si niektorí ľudia vyberajú zuby na večer do pohára a či trhanie bolí. Prebrali sme snáď tie najširšie možné súvislosti. Dostali sme sa aj k tomu, že umelé zuby stoja dosť veľa peňazí. Rozhodol sa, že si ich radšej bude umývať a za peniaze, čo by za tie nové zuby zaplatil, si kúpi niečo pekné. Napríklad autodráhu, auto, čo sa mení na dinosaura a blikajúce botasky.
Počasie nebolo bohviečo. Zostali sme doma. Kvôli hustej hmle sa zdalo, že sa zotmelo skôr ako zvyčajne.
Nastavujem im vodu v sprchovacom kúte, medzitým sa vyzlieka a pripravuje si pár hračiek.
- "Môžeš si zavrieť odtok a zostať trochu dlhšie, keď sa osprchuješ. Ak chceš."
- "Áno, chcem. A mamka, kedy sa budeme môcť zase kúpať vo vani?"
- "Keď vyrastiete a dostanete obaja rozum. Čiže keď sa vo vani budete správať normálne a nebude zakaždým plávať celá kúpelňa."
- "No super. Tak to do vane nevojdem veľmi dlho. Možno, keď budem tak tretiak a Filip bude mať šesť, sedem. Tak asi potom. Možno."
V duchu sa rozosmejem. Je fajn, že viem, kedy to príde. Aspoň budem pripravená.
