Kúpili sme si s manželom byt. Jedna vec je podstúpiť tento krok, obzvlášť však očakávame vždy sladkú smotanu v podobe administratívnych povinností, ktoré nás budú prenasledovať ako nočné mory (a to takmer nepreháňam). Na našu pochvalu musím uviesť, že sme sa tesne pred presťahovaním vzali, aby som si zmenu mena a trvalé bydlisko menila na všetkých dokladoch naraz.
Inštitúcie, ktoré sa dotýkajú zmeny trvalého bydliska a mena:
manžel: občiansky polícia, zamestnávateľ, lekárska komora BA, poisťovna životka, poisťovňa zdravotná, DSS, banka, mestský úrad (smetie a oznamovacia povinnosť)
manželka (ja): občiansky polícia, vodičský polícia, zamestnávateľ, DSS, DDP, poisťovňa životka, zdravotná poisťovňa, cestovný pas, banka.
Na záver nám zostalo SBD. Majitelia sme obaja a ja som mala cestu naokolo.
Deň číslo 1: Bola streda. Stránkové dni, paráda. Pre informáciu: tomu sa hovorí služby pre obyvateľov. Stránkové dni sú v pondelok iba dopoludnia, utorok smola, streda do piatej poobede, štvrtok smola a v piatok iba dopoludnia. Platí to tak takmer všade, takže ak mám pracovnú dobu do 16,30, zostáva jedine dovolenka. Kvôli úradníkom, ktorí sú tu pre nás.... (HAHA). Pani sa začala zaoberať mojou stránkou. Chýba jej už iba LV, popodpisovala som 53 kusov papierov (prevody členstva, výmery, uzatváranie starého členstva atd.... ). Keď mi dôjde LV z katastra, mám prísť. To bude posledná vec, ktorú potrebuje. Ja "reku": Faaaaj. Pravdaže prinesiem. Alebo ak by smel, prinesie manžel. Teta začala protestovať, preto som radšej privolila. Veď viete. Ona má v tom šuflíku určite čarovné pečiatky, bez ktorých som stratená.
Deň číslo 2: Bola opäť streda (po týždni). Hurá!!! Došiel mi včera LV!!!
Mala som niečo zariadiť v meste, tak som ho chcela hodiť na to EsBéDéčko. Mala som na "nich" max 15 minút, všetky následné stretnutia boli načasované. Pribehnem tam PRESNE o 11,47 (OBEDŇAJŠIA PRESTÁVKA SA ZAČÍNA O 12,00!!!!!! ). A hádajte... Sprááááááááávne!!!! Tety boli už dáááávno na obede. To bolo HAHA z ich strany. Zúfalo klopem po všetkých dverách na chodbe a hudnrem ako staré pivo v zavretej fľaši. Uf, našla som jedny dvere otvorené. Je to teta z "nájomného". Ona na obed nechodieva. Tak pozrela do mojich papierov, (začala som pociťovať úľavu), ale bola to iba FINTA F!!! Teta ma zdržala písaním do pc NEUVERITEĽNÝCH 17 MINÚT a nakoniec mi moje papiere vrátila, že niečo síce "sejvla" do kompu, ale jej kolegynka musí osobne môj LV mať a prebrať. A on by jej to dala, ale nemá kopírku. Iba tá jej kolegynka. No super! Stránkové hodiny pokračujú až od 13,00 a AK SI NIEKTO MYSLÍ, ŽE TETY PRIŠLI SKOR TAK AKO AJ SKOR ODIŠLI, je vedľa ako jedľa. :-) Skoro ma v týchto fázach porazilo.
Bohužiaľ, pokračovala som v mojom dennom programe. Vrátila som sa na SBD asi niečo pred treťou. Tety boli na svojich miestach a poračujeme. Teta "á" vzala moje papiere z katastra, študovala študovala študovala, potom mi to podá a povie: pôjdete na druhú stranu chodby, dáte si urobiť kópiu a donesiete mi to. Kto čaká, že Vám to hodia do kopírky, smola!!! Je to len pokladňa. Tam inej tete "bé" dáte 5 korún, odcupitáte si to na úplné prízemie, a teta "cé" Vám urobí kópiu. Následne si zase zacupitáte za pôvodnou tetou "á" a kópiu jej odovzdáte.
Hotová úradná olympiáda!
Teta "á" ťuká niečo s mrzutou tvárou do pc. Snažím sa o úsmev a milé slovo, je mi to nič platné. V jej očiach sa náhle objavili iskričky a vraví: "Ja vám to nemôžem uzavrieť. Vy máte na LV rodné priezvisko a teraz ste už vydatá". Vysvetľujem s úsmevom tete, že je to zrejme normálne, keďže sme sa brali nedávno a byt sme kupovali už pred svadbou. Nedala sa zlomiť. Vraj či som sa informovala na katastri o zmene mena. Odvetila som jej, že PRAVDAŽE áno a že mi povedali, že to zákon nenariaďuje, ale ak budem chcieť urobiť s nehnuteľnostou zmenu v podobe darovania alebo predaja, mal by byť LV upravený v súlade s aktuálnym občianskym. Teta "á" mi tvrdí, že ak to kataster nepotrebuje, tak ona áno. Mám ísť na kataster osobne a podať žiadosť o zmenu mena na LV. Následne jej to doručiť. Úprimne, v mojich žilách to vrelo. Pýtala som sa jej, aký je v tomto problém, keď ma všade pri evidencii identifikovala podľa rodného čísla, ktoré je vždy rovnaké a zmeny s nehnuteľnosťou robiť nechcem. Namiesto vysvetlenia som dostala s úsmevom vetu, že to potrebuje, takže mi moju agendu bez toho neuzavrie.
Pregĺgla som horké sliny a popodpisovala rovnako ako pred týždňom, dvamiliónytristoosemdesiatpäť papierov. Kým som sa podpisovala, zaprisahala som sa, že tam viac moja noha nevkročí. Opýtala som sa tetušky "á", či môže nový LV doniesť aj manžel a či je to z mojej strany všetko. Pretože dostať sa sem cez pracovné dni je dosť problém. Tetuška áááá ma ubezpečila, že všetky podpisy má a že sa má budúcu stredu zastaviť už len muž pre členské kartičky a nové LV stačí poslať poštou na jej meno. Tak teda Zbohom (zdravý rozum).
SUPER!
Deň 3: Môj muž po celonočnom státí na operačnej sále letí do SBD, aby vybavil ten zvyšok nemožného. Zvoní mi mobil. Manžel. Zdvíham. Vraj mám prísť niečo podpisovať. Začínam jemne. Čo mojko musím podpísať? Bola som tam dvakrát. Obehla som 256 dverí a popodpisovala 85 papierov. Nerozumiem Ti. Manžel: Neviem Zlatko. Vraj tu ešte musíš prísť.
Do mňa sto hrmených (v pozadí počuť tie tetušky áá, bé, cééé, déé a neviem aké). Hovorím mužovi: Mojko, povedz tej tete, že som bola u nej dvakrát a že tam viac neprídem. A že mi ona sama tvrdila, že odomňa viac nič nepotrebuje. Vieš predsa, že sa z práce tak ľahko nedostanem a dovolenku míňať na takéto veci odmietam (vlastne ani nie, ale tu mi šlo o princíp!) Teta sa po mojich slovách začala rozčuľovať a niečo tam vykrikovala. Viac som nepočula. Muž zložil. Doma mi iba povedal, že mu tie papiere teta strčila do ruky, nech ich podpíšem doma a o týždeň (deň 4 - zase streda) ich má on tej herečke odniesť.
Bavila som sa ako nikdy. Ad jedna: Boli to presne TIE isté papiere, aké som u nej raz už podpisovala a AJ NAMIESTO MANŽELA!!! a ad dva: Asi všetci s papiermi pracujúci viete, aké strašne podstatné to bolo, ak mu dá dokumenty na podpis domov... Povedala som mužovi, že ich mal na kolene podpísať a odniesť o 5 minút späť a mal by ušetrené nohy. Lenže lekár nie je v administratíve veľmi zbehlý. Jeho to ani nenapadlo. Aj tak ho za trpezlivosť milujem.
Celá story skončila tak, že ho tá teta áááá volala!!! 3x na mobil!!! Prvýkrát v piatok, potom v pondelok a klinec prišiel v utorok! Volala zvyčajne bez predstavenia sa a začala hovor s prudkým tónom: Zabudli ste na mňa? Ja stále čakám!. Až po mužovej výzve na predstavenie sa zareagovala. On jej vysvetlil zakaždým kľudným hlasom (to by som ja už nedokázala), že jediný stránkový deň, ktorý ako tak stíha, je streda, takže musí teta aaaa počkať. Teda "zavesila halušku" : Ale ja tu v stredu nie som! A muž: No a? Teta ááá: A Vy čo v práci robíte, že nemôžete prísť cez deň ani na chvíľu? "Pani, som lekár a bol by som rád, keby sme mali všetci iba Vaše problémy. Dovidenia v stredu."
Nakoniec muž za ňou v stredu ani nešiel. Veď tam nebola. :-) Nechal jej to na vrátnici.
A ako vravím, moja prísaha platí. Moja noha tam viac nevkročí. Z princípu!
