Spojenie Nemcov a piva nie je žiadna novinka a dá sa to nazvať iba suchým konštatovaním. Ale vidieť to v praxi stojí za zmienku. Keďže som milovník červeného suchého, vnímala som všetko s nadhľadom. Po pár dňoch a pár drobných nákupoch v miestnych maloobchodoch bolo treba do komory uložiť to, čo sa patrí a nakúpiť tam, kde miestni odporúčajú. Nápoje tu vraj domáci nakupujú v „Getränke shopoch“. Tak som vyrazila. A následne mi Getränke shop vyrazil dych. Niežeby som obchod o rozmeroch telocvične nevidela, ale takto nejako asi musí vyzerať pivný raj, alebo presnejšie, jeho komerčný ekvivalent (keďže sa v ňom musí platiť). Môj láskavý manžel tiež ocení dobré pivo a aj som chcela vytiahnuť mobil a zavolať mu, aké. Kým by som však vymenovala všetky značky, pretelefonovala by som všetky voľné minúty a aj slušný kopec navyše, tak som sa radšej rozhodla pre prechádzku medzi regálmi. Klasika, Gold, kvasinkové, weizen, radler s alkoholom aj bez, retro edície (retro etikety), darčekové špeciály a tak ďalej a tak ďalej... (dozvedela som sa, že Radler pivo vymysleli už dávno ako inak, Nemci. Názov údajne pochádza od slova Radler – cyklista, aby mohli aj oni, ale nie príliš silné, aby sa im chcelo šľapať :-) ) . Samostatná kategória je detské pivo. Normálne vážne trojkové pivové fľaše naplnené nealkoholickým karamelovým pivom pre deti. Seriózne šumí, robí hustú penovú čiapku a tvári sa podobne ako naše slovenské tmavé. Tomu sa asi hovorí pestovanie národného zvyku už od malička. :-)
Nemci sa tiež dokážu odviazať (celkom bežne sa na párty tancuje a spieva) a byť účastníkom na ich stretnutiach je fajn. Radi si robia raklett a tento štýl stolovania ma oslovil. Z ich názorov je evidentný silný patriotizmus. Najlepšie sú nemecké autá, nemecké spotrebiče, nemecký systém na všetko a tak ďalej. Ťažko im však protirečiť, keď jazdím na VW a všetky spotrebiče mám Siemens....Dokonca spomínali, že keď svojho času ukončila Nokia svoju výrobu v Nemecku, začali ľudia húfne kupovať iné značky a k Nokii sa už nevrátili. Lebo ide o princíp.
Nemecký bankový prevod bola ďalšia výzva. Keď mi to bolo prakticky ukazované, mala som určite výraz tváre ako Alica v ríši divov. Do čítačky sa dáta o platbe nezadávajú, tie postačí vložiť do správnych políčok webstránky banky. Do čítačky sa prenesú nejakou „háj teknolodži“ cez monitor pc, ntb, netbooku...čímkoľvek, čo je pripojené na internet simplexne tým, že sa čítačka fyzicky na monitor priloží. Vyzeralo to vskutku čudne, keď čítačku môj inštruktor platby na monitor „nalepil“. Po pár sekundách čítačka ukáže všetky údaje na kontrolu a na záver ponúkne šesťmiestny kód. A v taký moment si uvedomím, aký obmedzený je môj rozhľad a že o živote neviem vôbec nič.
Veci súvisiace s bankou ma prekvapili aj pri mojom prvom zbabranom internet bankingu. Službu som omylom zaplatila dvakrát a tak som iba smutne pozerala na opakovaný debet. Šla som sa poradiť, čo s tým a komu napísať žiadosť o nápravu. Už so sa videla, ako niekoľko večerov sedím so slovníkom a píšem list predajcovi, aby mi peniaze vrátil. Vraj sa nič nedeje. Bolo mi oznámené, že mám od akejkoľvek platby 6 týždňov na to, aby som banku požiadala o vrátanie uhradených prostriedkov. Ak sa to predajcovi nebude páčiť, ozve sa mi a doriešim si to iba s ním. Skúsila som teda. Trvalo to asi toľko, ako trvá vyslovenie tejto žiadosti a podpísanie dokumentu. Z banky som odchádzala za krátky okamih s platným kreditom na účte. Predajca sa mi, samozrejme, neozval. Odvtedy robím prevody s nízkou tepovou frekvenciou.
Som zvedavá, čo nové sa ešte dozviem. Lebo život v zahraničí nie je zďaleka iba ideálny, ale je to v prvom rade skvelá skúsenosť.
