Pánko sa približoval a náhodou mal celkom príjemný výraz v tvári. Keď nás míňal, ruky spustil normálne k telu a milo sa pozdravil. Deti hodili paličky okamžite na zem a začali sa tešiť prítomnosti psa. A tak sa mi pánko zdôveril, že sa pes volá Emma a že je práve v špecializovanom záchranárskom výcviku. Po tejto strohej informácii sa rozlúčil a pokračoval v čudných pohyboch. Odľahlo mi. Prežila som. Skúsim aj nabudúce.
Trvalo iba pár dní a stretli sme sa opäť. Už som sa nebála a ako som trochu aj očakávala, dali sme sa do reči. Kým sa deti zabávali Emou, dozvedela som, že pôsobí v miestnom športovom klube, ktorý realizuje mnoho športových a voľnočasových aktivít. Podal mi svoju vizitku a pripomenul mi blížiaci sa Kerb (festival aktivít mesta s prezentáciou alegorických vozov, kolotočmi a jarmoku).
Na Kerbe som bola. Na oko vyzerá rovnako ako kedysi náš prvý máj. Ale neniesli Leninove portréty, červené transparenty a pred tribúnou papalášov sa netancovalo. Vlastne tam ani žiadna tribúna nebola. (To sa mi iba vrátili spomienky, keď sme od učiteliek v škole dookola počúvali, ako sa máme pred tribúnou pekelne na svoje vystúpenie sústrediť, lebo je to životne dôležité.) Primátor mesta so svojimi pracovníkmi pobehoval medzi ľudí a rozdával počas celého sprievodu dámam ruže, deťom sladkosti a kto mal chuť, čapované pivo a nalievané víno (chuť mal každý).
A tak som trochu pátrala. Mesto (približne 13 000 obyvateľov) zastrešuje tri spolky (organizácie, kluby), ktoré realizujú športové a voľnočasové aktivity pre obyvateľov. Prax je jednoduchá. Stačí si pozrieť týždenný rozvrh každej z nich. Všetky fungujú každý pracovný deň od rána až do neskorého večera a po hodinách sa program mení. Napríklad od 8,30 do 9,30 cvičenie pre deti od 1 do 2 rokov s rodičom, ďalšia hodina je kurz fyzického zdravia pre seniorov, ďalšia hodina step aerobic, atletika a tak ďalej... V podstate takmer neexistuje, aby si človek nevybral. Ja som tiež podľahla. Platba na celý mesiac pre celú rodinu vychádza 25 Eur. Podotýkam, že ide o všetkých členov rodiny. O jeden rodinný preukaz bez obmedzení. Okrem týchto športových klubov v mestečku funguje rybársky klub, hadzáná, badminton, tenis, bowlingová a kolková liga, rehabilitačný šport, plávanie, záhradkári, potápači (mesto leží na rieke Mohan), kanoisti a ešte rôzne iné srandy.
No, dosť teórie. Sú tí Nemci aktívni a nie je to iba fráza. Manžel ako lekár, ktorý praktizuje predoperačné vyšetrenia skonštatoval, že sú tu pacienti v staršom veku vo skvelej kondícii. Vyzerajú častokrát výrazne mladší ako reálne sú a klasické diagnózy ako diabetes, hypertenzia či obezita tu nie sú pravidlom v súvislosti s vyšším vekom.
A ozaj. Ľudia tu jazdia na bicykloch. Veľa. Za každého počasia. A aj po meste, nie iba na cyklochodníkoch. Aj škôlkari jazdia do škôlky často s rodičmi na bikoch.
Mimochodom, s tým pánom sa už celkom dobre poznáme. Už sa v lese nebojím. Iba diviakov. Ale to už je iný príbeh.
