Nevnímala som to tak, kým sa mi nenarodil Miško. Kým som si nedala ambície, že ho naučím more básničiek, budem mu čítať každý večer rozprávky, že ho budem viesť k slušnému stolovaniu, že sa má pekne pozdraviť, že je zeleninka farebná, veselá a zdravá, že je vzdelanie vstupenka do sveta splnených snov....
Je to voči nim nefér. Tieto malé havrančatká s očkami ako trnky a nezbednými kučierkami vláskov sú predsa rovnaké. A pritom nie... prehrali už na štartovacej čiare.