Za posledné roky (skromne predpokladám, že nie som sama) som si všimla v našom školstve výrazné zmeny, ktoré za toho "ďasa" neviem vnímať pozitívne:
a.)
Cez istú internetovú sociálnu sieť som narazila na svoju bývalú triednu zo strednej. Fantastický človek a patrila k piatim top učiteľom na škole. Prísna bola - o tom potom, ale napriek prvému roku zvykania si na tvrdú ruku sme akosi všetci na konci pochopili, koľko sa toho na nás z jej predmetu nalepilo a aké finty pre život nás vedela naučiť. Vraj už neučí pár rokov. A po mojom pátraní, ani nikto z bývalej top päťky. Údajne vzťahy, financie, tak trochu aj zmena študentov... Smutné, ako sa všetci piati zhodli, zbalili balíček na cestu a nechali študákov "hore brkom".
b.)
Moja známa, z pochopiteľných dôvodov ju nebudem menovať, má syna. Nazvime ho: Ferko Mrkvička. Ferko nepatril nikdy k ukážkovým žiakom. Na celej základnej škole to bol dobrý štvorkár, poznáte to, samé poznámky v žiackej, cigarety, problémy s učiteľmi, proste: taký "svet gombička". Hrozil mu aj reparát, našťastie to na tie "stoličky" nejako ustál. Starostí jej vedel narobiť za tucet puberťákov. Skoro som odpadla, keď som sa dozvedela, kde bol Ferko prijatý na strednú školu. Bez prijímačiek, bez problémov. Môj brat, ročník výroby 1975, toho času inžinier v danom odbore, sa na túto strednú odbornú školu pripravoval pol roka. Prijímačky robil každý bez výnimky. Z matematiky a slovenského jazyka. Dodnes máme fotky z jarnej lyžovačky, kde s bratom večer v posteliach objímamé staré dobré oranžovo biele zbierky príkladov z matematiky a diktátov. Nech ma šľak trafí, keď tieto zbierky tridsiatníci a vyššie nepoznajú. :-)
c.)
Remeslo má zlaté dno... Remeselných firiem máme plný internet, alebo citrónových stránok. Odborníkov už podstatne menej. Napriek tomu, že si za vyrobený kúsok skrinky na našu vlastnú mieru či otvorenie zabuchnutých dverí inkasujú fachmani také sumy, ktoré študované hlavy zarobia za týždeň, prestíž kvalitnej remeselnej práce sa utápa kdesi v hĺbkach vôd minimálne ako trosky z nešťastného Airbusu. Pritom reálne, špičkových robotníkov máme dnes ako šafránu (asi každý už zistil, že existencia firmy zďaleka neznamená záruku kvality práce a že sme šťastím bez seba, keď sa všetko vydarí podľa našich predstáv, bez prieťahov a "nedajbože", s príjemným prístupom) a zdá sa, že budú čoskoro zákonom chránení, pretože...každý chce byť manažérom...
pozvoľna prejdem k manažérskym snom a dostávam sa k bodu d:
d)
mechanizmus financovania škôl je podľa môjho názoru "nádorovou" bunkou školstva. Funguje jasná rovnica: čím viac žiakov, tým viac peňazí. Výsledok je jasný ako facka:
Počet záujemcov o odborné štúdium na stredných školách klesá = prijímanie slabých žiakov na tieto odbory bez skúšok = aký to bude mať dopad?
Počet záujemcov o gymnázia stúpa = prečo to nevyužiť = absolventov gymnázií bude stále viac = štát plný manažérov (kto to bude živiť)
Každý chce mať VŠ = prečo nie, veď je to pre školu príjem, šup rýchlo niečo otvoriť = neustále rastúce množstvo spoplatňovaných vysokoškolských odborov, hlavne treba vydržať zákonom stanovený čas, ten titul určite príde = vysokoškolský titul bude o pár rokov rovnako bežný ako maturita = najvzdelanejší štát v EU?...
Ak som to správne zachytila, už druhá slovenská univerzita s dlhoročnou tradíciou dostala bububu, že ak nenapravia stav do jedného kalendárneho roka, budú mať štatút univerzity odobratý a pridelený nový: vysoká škola. Kameň úrazu: príliš veľký počet študentov na jedného akademicky adekvátne vzdelaného pedagóga.
Nechcem sa v žiadnom prípade hrať na experta. Ale tento systém - nič moc.
Na jednej strane, vznikol úžasný potenciál vzdelávania. Dnešná mládež má prostriedky a možnosti, o ktorých sa nám ani nesnívalo. Ak porovnám naše učebnice angličtiny s čiernobielymi obrázkami a žltými stranami s daktyloskopickými znakmi mojich xy starších spolužiakov a dnešné nádherné knihy, časopisy, médiá, internet... Technika výučby, keď sme poznali iba kriedu a špinavú hubku na zotieranie tabule a dnešné možnosti projektorov a zdokonaľovania sa v prezentácii seba samého, softwares na účtovníctvo, keď sme my maturovali kreslením šibeničiek na kockovaný papier a vyberali si účty z papierovej súvahy, keď sa písalo na strojopise na starých Konzuloch s možnosťou spätnej opravy 0%... dnes to už vyznie ako sranda. :-) Ja by som si bola istá, že sa toto všetko dá šikovnými hlavičkami krásne využiť vo svoj prospech, je to jednoducho fascinujúce. Doba otvorila náruč bystrým hlavám a kto má filipa, neváha.
Na strane druhej mám akoby tušenie, že tento prístup bude platiť skôr výnimočne.
Knihy sú čítané stále menej, čo sa odráža na pravopise dnešnej mládeže. Natrafila som na reakcie aplikácie písomných testov v súčasnosti v porovnaní s ústnymi skúškami na vysokých školách. Na jednej strane: treba uznať, zrejme sú testy objektívnejšie. Vzniká však vraj trend, že absolventi začínajú mať problém s vyjadrovaním sa, s presadením sa, s predajom vlastného potenciálu. Údajne to vnímajú aj personalisti, pretože už pri prvých osobných pohovoroch je cítiť vplyv písaných stručných prejavov typu sms, mails, skratky a podobne. Nie je údajne výnimkou, že je síce životopis a motivačný list napísaný vynikajúco, ale pri verbálnom vyjadrení bublinka praská. Tu vnímam súvislosť so stále rastúcim počtom študentov na VŠ. Pri súčasných počtoch nie je možné vyskúšať poslucháčov ústne, takže písomky zostávajú jedinou formou.
Tak ma napadá iba jediné riešenie. Školy sa pomaly stávajú (ja viem, už asi dávno sú) komerčným artiklom. Jediná cesta záchrany je v rodičoch a výchove. A tak mi zostáva veriť, že to nejako ustrážime. Ja si neviem pomôcť, ale nie je príliš skoro po prevrate, aby som ako tridsiatnik použila socialistické "rodina je základná bunka spoločnosti"? Keď ja to sem - tam zaucho od učiteľa vnímam pozitívne, nech si vraví každý čo chce...
