Samozrejme, nie je hotel ako hotel. Niekedy je človek drobnou súčasťou veľkého komplexu, má fixný pracovný čas a úzko vymedzenú pracovnú náplň. Hotel, v ktorom pracujem, vedie majiteľ sám. Nikdy som netušila, čo to obnáša. Na prvý pohľad sa mi zdalo všetko triviálne a ja som si pripadala dôležitá ako slnko vo vesmíre. Akože ťažká pohoda. Upratovanie cez externý servis, práčovňa s donáškou a ja, cárovná, na recepcii. Faktúry sú predsa vždy iba faktúry, objednávací systém jasný ako výchovná facka. Hotel podáva iba raňajky. Očakávala som, že sa ma to vôbec týkať nebude. Variť kávu a dopĺňať bufetové stoly mi pripadalo nedôležité. Naivná Haňka z východu.
"Ak chceš robiť biznis poctivo, musíš sa mu osobne a naplno venovať. Hotel nie je kancelária. Nezačíname o ôsmej a nekončíme o piatej. Sme tu vždy. Pre ľudí a pre tie vzťahy, ktoré si s nimi budujeme." Jeho priatelia, ktorí tiež vlastné hotely vedú, si to tiež odmakajú. Pár som ich už stretla. Pomáhajú si. Ak majú preobsadenosť, skúsia to u kolegov. Prinesú hosťa vždy osobne a pred nami mu vysvetlia, že sa aj u nás bude cítiť ako doma. V reštaurácii vedľa tiež maká majiteľ celé dní. V cukrárni na ulici obsluhuje so zásterou taktiež vlastník. V odťahovke u susedov je ako inak, zase majiteľ. A tiež je tu každý boží deň.
Po pár dňoch prechádzky v ružových oblakoch mi došlo, že som totálne mimo misu. Ľudia mi začali unikať. Večer som ich po príletoch nevybavovala, ráno boli dávno preč. Ľudia chodia do Frankfurtu pracovať, alebo prenocovanie využijú ako pauzu medzi letmi po svete. Kým som sa doplazila o ôsmej, bolo "po funuse". Na to, aby som bola v obraze, boli ľudia ako súčasť hotelového biznisu podmienkou. Dvakrát som absolvovala prípravu raňajok s jeho manželkou, ktorej táto činnosť výsosne prináleží. Fascinovalo ma, že mnoho z nich pozná osobne. Bez toho, aby sa prihovorila, poznala čísla ich izieb, kto čo robí, ako dlho zotrvá a ich zvyky. Bolo si ale treba privstať. Ak som chcela skúsiť človečinu, musela som zabudnúť na pojem "obyčajné" raňajky a pekára, ktorý nosí ešte potme teplé pečivo, spoznať osobne.
Ranné služby sme si rozdelili podľa dohody. Ona si pospí a ja vyskúšam, čo je to ľudský faktor. Ovsené vločky a nutelu jedia hlavne muži. Baby milujú šunku a syry. Pravidelne ráno chodieva pán z práčovne a prináša čistú, vyžehlenú bielizeň. Aj rozpis upratovania je ráno prioritná záležitosť. Všetko musí byť načasované a logisticky dokonalé. Raňajky to prelomili. Z mien z rezervácií zo všetkých zemepisných šírok a dĺžok sa stávajú skutoční ľudia so svojimi príbehmi. Veľtrhy, finančný biznis, stavebné projekty, výlety, párty, letušky, či príliš dlhá cesta na opačný koniec zemegule bez prestávky. Ak sa zastavím v hoteli večer, všetko má po rannej službe celkom iný rozmer. Pristavia sa sami. Už sa poznáme. Prehodíme pár viet, usmievame sa a je to príjemné.
Aj ked o tom viem stále žalostne málo, je mi zrejmá jedna vec. Keď sa najbližšie ubytujem v nejakom hoteli ako hosť ja sama, budem mať úplne inú optiku...
