Deti sú ľudia. Od istého stupňa vývoja, (za predpokladu správneho pospájania káblov v CNS), konzumujú jedlo príborom. Patria do živočíšneho druhu človek, preto sa prirodzene očakáva istá úroveň ich vystupovania.
Psy i deti sa delia do dvoch kategórií. Prvá, takzvaná akceptovateľná skupina týchto jedincov, je spravidla výsledkom niekoľkoročnej práce majiteľov. V prípade detí sa týmto majiteľom oficiálne hovorí rodičia. Obidva druhy tejto skupiny rozumejú súvislostiam, prosbe, povelom a v konkrétnych situáciách dokážu spolupracovať bez väčších problémov.
Napríklad dieťa, označme ho A. Vojde do reštaurácie s úmyslom konzumácie jedla so svojimi rodičmi. Je hladné, celkom sa teší. Dieťa A sa pri vstupe do reštaurácie prirodzene pozdraví a usadí sa na určené miesto. Komunikuje v bežnom tóne a hlasitosti, príjemne sa smeje, (detský smiech je naozaj nákazlivý), pohráva sa so servítkou, možno si niečo kreslí, na stoličke sa vrtí alebo iba tak hompáľa nohami. Bez prehnaných emócií zvláda proces výberu nápoja a jedla, následne svoj prídel zčasti skonzumuje, (nejaké zrnká ryže či štyri hranolky na zemi určite nespôsobia vážne vojnové konflikty). Pri odchode sa opäť slušne pozdraví.
Potom prichádza pes, označme ho B. Rovnako ako dieťa A patrí do akceptovateľnej skupiny. Pes B je spokojný, vychovaný, zdržiava sa výlučne pri vodcovi svorky. Pes B je vyvenčený a sýty, pretože jeho majiteľ uvažuje vopred a vzhľadom na plánovaný čas v reštaurácii urobil niekoľko bežných úkonov na účelovo vyhradených miestach pred vstupom dovnútra. Pes B pozorne sleduje majiteľa. Ten si sadá. Pes B si ľahá k jeho nohám. Pozorný personál prinesie psovi B misku s vodou a položí ju na zem. Pes si čašníka vôbec nevšíma. Chce len v tichosti ležať a existovať do konca života v tesnej blízkosti centra jeho bytia – svojho pána. Nemá záujem o jedlo na stole, o taniere cudzích ľudí a už vôbec o kuchyňu, kde sa varí. Pán psa B skonzumuje jedlo, vypije nápoj, porozpráva sa s priateľmi a odchádza. V momente, keď sa postaví, vstáva aj pes B a odkráča s človekom. Väčšina hostí reštaurácie o prítomnosti psa B nemala ani tušenia.
Druhá kategória je trochu komplikovanejšia. Náročnejšie dieťa označme ako C. Dieťa C má špecifických majiteľov - rodičov. Niekto by im možno aj od srdca vynadal, ale načo sa namáhať. Skúsme sa spoľahnúť, že karma funguje. Deti typu C, (v prípade multiplikácie materiálu ide o dva až viac kusov), vyplnia v okamihu celú reštauráciu. Sú hlučné, často tvrdohlavé, neustále manipulujú so stoličkami, prípadne pobehujú pomedzi stoly, odvrávajú rodičom, vymýšľajú a pretekajú sa, ktorého z nich budú mať ostatní hostia ako prví plné zuby. Dieťa C a jeho majitelia sa mylne domnievajú, že im reštaurácia patrí, alebo že ich prejav musí každý akceptovať, lebo sú to deti. Že je to voči ostatným prítomným neohľaduplné a neslušné, je pre rodičov detí typu C obraz ukrytý ďaleko za ich horizontom poznania.
Do druhej kategórie patrí aj pes D. Pes D ťahá pána na vôdzke ako kôň drevo z lesa. Spravidla poskakuje, prešľapuje na mieste, pôsobí vskutku hyperaktívne a rozrušene. Ak je dostatočne veľký, opiera sa o okraj stola prednými labami a oňucháva prípadné koristi. Na povel sadni ani ľahni nereaguje. V extrémnejších prípadoch upozorňuje na svoju prítomnosť brechaním. Z pocitu nezvládnutej situácie nasleduje v priestoroch reštaurácie ďalšia fatálna chyba majiteľa psa D. Vezme ho na kolená alebo do náručia. Tým spôsobí zvýšenie odporu hostí a zníženie úrovne svojej autority. Nezriedka mu ponúkne zvyšky jedál zo svojej dlane, následne tou istou rukou manipuluje príborom či pohárom. Ešte by bolo možné dať psovi D vylízať tanier, ale tento akt si vyžaduje veľmi výnimočnú dávku guráže.
Pes je síce zviera, ale hygiena jestvuje aj duševná. Duševné zdravie je pre ľudí rovnaké dôležité ako fyzické. V Nemecku upravil zákon prítomnosť psa v reštaurácii následovne: pes nesmie vstúpiť do reštaurácie, ak sa v nej nachádza otvorený prístup k jedlám, čiže bufetové stoly, otvorené chladiace boxy, alebo ak je priestor prípravy jedál prepojený s priestorom určeným na konzumáciu. A ešte v jednom prípade. Ak si majiteľ reštaurácie vo svojom zariadení psov neželá. Spravidla je tento všeobecný zákaz jasne označený pri vstupe. Vo väčšine verejných priestranstiev nie je pes problém. Problém je najčastejšie v nás. V ľuďoch.
(Autorka blogu má oboje. Deti aj psa.)
