Všetko sa u mňa začína a končí pri deťoch. Decká sú dokonalé tým, aké sú. Ich optika je fantastická. Škoda, že sa ruka v ruke s ich rozhľadom a vedomosťami stráca, až sa z nich stanú dospelí, ktorí sú schopní selektovať a preberať.
Dennodenne chodím do škôlky. Kolektív je zložený z detí s pôvodom z rozličných krajín, s rôznym jazykovým levelom a rôznou kultúrou. Je jasné ako facka, že v extrémne krátkom čase rozprávajú plynule nemecky. S pedagógmi, kamošmi a okolitým svetom. Neriešia. Miško má troch najlepších kamarátov. Niko je síce narodený v Nemecku, ale mamka je Rumunka a otec Grék. Z domu prišiel do škôlky tiež bez nemčiny. Doma rozprávajú grécky a rumunsky. Meleg. Nádherné dievčatko s vlasmi po pás, spravidla upravené v prekrásnom vrkoči. Pôsobí ako plachá princezná z tureckej rozprávky. Mamka z Grécka, otca som v živote nestretla. Mamka nosí hidžáb. A Meles. Veselé, verbálne veľmi zdatné dievčatko, v očkách iskričky. Vždy sa ma opýta, ako sa mám. Svojim spôsobom mi prirástla k srdcu. Aj jej mamka nosí hidžáb, otca som taktiež nikdy nevidela. Mamku Meleg som stretla v jasliach, keď priviedla svoje štvrté, najmladšie dieťa. Po rokoch v Nemecku nerozumela pedagógom, kedy má prísť na adaptačný týždeň. Nerozumela pojmu Montag, časovým pokynom, ani výrazu papuče a veci na cvičenie. Zostávalo jediné. Nakresliť to... Pre Meles chodí vždy stará mama. Mamu som zaregistrovala iba raz.
Nikovi rodičia sú vcelku fajn. Aj sme to párkrát skúsili, ale nejako prirodzene to opadlo. Okrem témy o deťoch sme nenašli spoločnú reč. Snaha bola intenzívna. Žiaľ. Stáva sa.... Za každú cenu sa to jednoducho siliť nedá. Čo s tým? … Priviesť si iba ich deti na hranie? Dá sa. Ale prax je taká, že by mali ísť aj tie moje. Je to automatický krok dva. Pôjdem s nimi do tej „zahalenej“ štvrte? Priznám sa...nemám guráž. Som zbabelec.... Skúsili sme to s jednou úžasnou nemeckou rodinou. Mamy si sadli fajn. Ale deti vôbec....šla som tam s nimi, aj keď Miško vyslovene nechcel. Že skúsime. Trikrát. Nezlomila som ho. Nemá ho rád. Nechce sa s ním v škôlke hrať. Nepožičajú si hračky. Meleg je oveľa lepšia kamarátka...aj Meles...Posledné obdobie aj Ohmud.... S ním je strašná sranda....Sakra....A už som v tom až po uši....
Detí s nemeckými rodičmi v škôlke nie je podľa môjho postrehu väčšina. A čo vraveli miestni, je to všade rovnaké. Pri posedení s domácimi som viackrát zaregistrovala konštatovanie, že je tu „ausladerov“ stále viac. Nič osobné. Nič v zlom. Iba pri téme politika a spoločnosť. Že vraj aj na základnej škole je pomalšie tempo kvôli deťom z prisťahovaleckých rodín. Zatiaľ nekomentujem a pasívne prijímam. Vychádzame spolu fajn. Manžel je akceptovaný lekár, ja som tiež po univerzite. Človek zapadne ak chce. Medzi Nemcami máme skvelých priateľov, čo vždy radi pomôžu, porozprávajú sa a sú ústretoví. Nemám najmenšie právo sa sťažovať. Bez ich pomoci by sme to snáď ani vôbec nedali... Len sa zamýšľam, či náhodou nenápadne nekonvertujem aj ja... A hrozne ma to … hnevá...
