Škôlky v lese sú nie sú (nielen) v Nemecku nič výnimočné. S nápadom prišli sami rodičia. Projekt zožal úspech, triedy sa zväčšili a dnes je ich všade na výber. Prakticky nejde o nič komplikované. Deti chodia do škôlky do lesa. Trávia tam celý deň bez ohľadu na počasie. Žijú s prírodou počas všetkých ročných období. Poznajú stromy, ich listy a plody. Sú im jasné huby a ich príbehy. Skúmajú larvy, chrobáky, zvieratá. Vedia, v ktorom období kvitnú aké kvety, čo za vtáky v lese počuť a vidieť a ako funguje potravinový reťazec. Hrajú sa, spievajú si, objavujú.
Hneď som ju prestrieľala otázkami. Jedia v maličkej drevenej búdke alebo pod prístreškom. Strava je plnohodnotná, zdravá a na obed teplá. Varí sa v prírode. Tvrdila som, že im musí byť v zime zima. Vraj kdeže. Pri kvalitnom oblečení to deti zvládajú bez problémov. Sú v kuse aktívne a hýbu sa. Robili sa oficiálne prieskumy, pretože podobných protinázorov o nalomenom zdraví sa vynorilo niekoľko. Oficiálne sa však potvrdil opak. Sú zdravšie ako deti z klasických škôlok a majú lepšiu imunitu. Pedagógovia sú špeciálne školení. Deti vedia pracovať s drevom, s fúrikmi, s hrabľami a ich obzory sú široké. Popri tom robia samozrejme aj aktivity, ktoré sú bežné pre deti v klasických škôlkach. Kreslia, strihajú, maľujú, lepia. Klasika. Ale úplne iná.
V poslednej dobe sa hovorí, že dnešné deti sú iné ako sme boli my. Že my sme lietali v kuse von, nemali sme počítače, mobily a boli sme vraj kreatívnejší. Že ako puška na dvore nám stačila drevená palica a na skúmanie mravce. Že sú deti dnes tak intenzívne vedené technikou a presofistikovanými hračkami, že sa nevedia zahrať samé. Alebo dokonca, že kravu poznajú iba fialovú z reklamy. Áno, znie to prehnane, ale aj to som už počula. Toto bude možno niekto vnímať ako druhý extrém. Ale napokon mi to vôbec nepripadá "mimo misu". Ostatne, vyzerá to takto...
