25 rokov od sviečok, kľúčov a nádejí na demokraciu a poriadok. Nech si každý sám zodpovie, či je to to, čo sme chceli. 25 rokov je príliš veľa času na výhovorky. Príliš veľa času na zbytočné filozofovanie, ospravedlnenia, aj obhajobu. Ako keď niekto večne skúša desiatky a desiatky rýchlych a zaručených diét a výsledok je, že váži zase o pár kíl viac. Napriek tomu, že veľmi dobre vie, že jediná cesta k spokojnosti samého so sebou je pravidelná a vyvážená strava a pohyb. Že platí primítívny vzorec, keď príjem musí byť nižší ako výdaj, aby to fungovalo. Žiadne skratky. Nič iné nezaberá. Nič iné nemá pozitívny vplyv na pevné zdravie a reálny výsledok. Nuž, to si ale vyžaduje prepracovaný systém a tvrdú dôslednú prácu....
Presne tak je na tom tá naša číra slovenská deva. Sem tam sa pochvastá, ako jej rastú … reálne mzdy. Že daní vybrala viac, že rozdá dôchodcom a asi už začne ťažký blahobyt. Čo na tom, že vzala tým, čo najviac dajú, teda malým a stredným podnikateľom. Alebo že urobila bububu na pár miestach a vylepila na nástenku akože hanby niekoľko maličkých obetných jahniatok, ktoré do baránkov ani nedorástli. Raz darmo. PR team má kvalitný, lebo to stále zaberá. (Zatiaľ...) Tvári sa štíhlo a zdravo, sťahuje brucho až do odtieňa jasne rozoznateľnej cyanózy, vypína prázdnu push-up a selfie si robí zásadne zhora. To je skvelý uhol. Postava vyzerá byť dokonalá, do popredia vystupuje sexi duckface. Píše samé vzrušujúce veci a dráždi zmysly. Líška jedna. Potom ide s týmto kapitálom nadšene na rande a je to tu. Chudák chalanisko zostáva v nepríjemnom šoku. Na prvý pohľad odhaľuje evidenentné používanie kadejakých warm, cold a iných filtrov, funkcí editorov a „automatického vylepšenia“. Skutočnosť odhalí absolútne nesúmerné proporcie, zanedbanú pleť, žlté zuby, neupravené vlasy a ohryzené nechty. No nič. Fyzická krása je aj tak relatívna. Skúsi to teda aspoň intelektuálne a v konverzácii prechádza na celospoločenské témy o politických pomeroch, morálke, ekonómii, školstve či zdravotníctve. Po večeri, ktorá mu aj tak akosi nechutila a zalieval ju radšej pár pohármi vína, si však smutne uvedomí, že ani v šedej kôre nenachádza vysokú výhru. Rande sa končí noblesným a definitívnym „zavolám ti“.
Je mi tej devy ľúto. Stále jej patrím a na mojom pase bude vždy slovenský znak. Chcelo by to motiváciu na to fitko párkrát do týždňa a upratať v chladničke. Švajčiarsko je síce napriek komickým prísľubom v nedohľadne, ale nie je to beznádejné. V obchodoch je tovar rovnaký ako pod Alpami. Takže telo by sme teoreticky mali. Len čo s tým zmýšľaním.... To je tvrdší oriešok. Davová psychóza tu už bola a nedopadlo to najlepšie. Môžeme rybu opatrne chytiť za hlavu a krásne pomaličky ju do hriešne voňavého „Hugo šéfa“ ponoriť. Lenže figu to pomôže. Lebo ryba smrdí od hlavy....
