Už sú pomaly pred dverami...veď viete, Vianoce. Dnešná komercia ich tlačí už na september. Katastrofa. Ale nie to som chcela... U nás doma medovníky musia byť. Bez nich by to bolo pre mňa horšie ako bez stromčeka. Keď sme boli na Slovensku, rozdávali sme ich rodine a priateľom. Posledné Vianoce boli iné. Ďaleko od domova, no napriek tomu slovenské, ako sa patrí. Kapustnica, ryba, zemiakový šalát, nejaký ten koláčik a všetky slovenské zvyky, ktoré si nosíme hlboko v srdci. V ten čas mi bolo naozaj trošku smutno... Ale to k Vianociam asi patrí.
Aby som nebola pes psovitý, napiekla som tých medovníkov viac. A rozdali sme tiež. Vychovávateľkám v škôlke, dobrým známym a príjemným susedom. Normálne sa potešili. A pýtali sa, ako sa to vôbec dá ručne urobiť. Celkom sa to roznieslo. A či nebudem tohto roku predávať. No, ešte to tak.... To by sa mi do pečenia vôbec nechcelo. A bolo by po Vianociach....
Život je skvelý a plný prekvapení... Zoznam autorových rubrík: Skutočné príbehy, Ako to vnímam ja, Súkromné, Nezaradené
