Suché rozprávanie, filozofovanie a memorovanie všetkého a o všetkom, je ale nudné ako suché cestoviny s nesoleným tofu natur. Deti sú zvedaví prieskumníci. Potrebujú vidieť, cítiť a skúsiť, aby pochopili. Mať chrobáka nakresleného v knihe doma v izbe a pozorovať ho na vlastnej dlani v lese medzi stromami, sú dve úplne iné veci, ktorých konzekvencie zásadne menia optiku vo vzťahu dieťa verzus skutočný svet.
Pred pár dňami sme spolu pozerali vedeckú reláciu pre deti. Otázka znela: Prečo je obloha niekedy modrá a niekedy červená. Mládenec presvecoval rôzne predmety baterkou a vysvetľoval princíp javu. Môjho predškoláka to zaujalo, tak sme si pokusy doma urobili. Ale predsalen, mamka, nie je to ono. Vidno to slabo a je to pohár s "vodovým" mliekom a nie obloha.
Už niekoľko dní si všímam na terase prírodné divadlo. Je jasno. Dnes vstal výnimočne skoro. Pýtal si pohár teplého kakaa, skrútil sa v kresle do klbka. Keď šálka zívala prázdnotou a nastal ten správny moment, opýtala som sa ho, či ešte chce vidieť to farebné nebo. S nadšením súhlasil. Zababušený, v teplých ponožkách a papučiach sa ku mne pritlačil a pozeral....
"Aha mamka, máme šťastie. Vidíš tie ružové kométy?"
"To nie sú kométy. To sú lietadlá a tie chvosty za nimi, to sú zamrznuté kryštáliky vody, ktoré odrážajú červené svetlo. Preto ich vidíme ružové."
"Ach chceš, môžeš začať počítať. Už zostáva iba niekoľko sekúnd"
"Jeeeej, mamka, pozri, už je von!"
"Cipána mamka. Naozaj je všetko červené a hore modré."
Oddnes teda vieme, že Slnko vychádza vždy na východe a zapadá na západe. Že môžeme niekedy vidieť Slnko aj Mesiac súčasne. Získali sme jasnú predstavu, ako to prebieha a koľko to asi trvá. Pýtal sa, či ho môžem zobudiť aj zajtra. Pohladila som ho po strapatej hlávke a povedala, že vstávať nemusí. Zopakujeme si to večer. Pozrieme si západnú stranu. Presne tú, na ktorej sa Mesiac teraz stráca.
"Mamka, ale zavoláme aj Filipa, tebo teraz to všetko prespal."
Skvelý link (nielen) pre deti, ktoré zaujíma, prečo... https://m.youtube.com/watch?v=0b1fqodmZJ0
