Nie vždy sa dvaja rozídu preto, že sa prestanú mať radi, že si už nemajú čo povedať, alebo si boli neverní. Niekedy sa dvaja rozídu z rozumu pre pracovnú vyťaženosť, vzdialenosť, vekový rozdiel alebo z obavy z vlastného zlyhania. Rozídu sa lebo nechcú tomu druhému ublížiť aj keď radšej by ostali. Láska tam ostane, len tí dvaja už nie sú spolu. Vraví sa, že klin sa klinom vybája, ale v takomto prípade ťažko. Ten nový klin je skôr klinom do vlastného srdca. Ťažko sa zmieruje s rozchodom z rozumu, pretože srdce vraví čosi úplne iné. Najhoršie je v takomto stave spadnúť do prvého otvoreného náručia. Skôr alebo neskôr ublížime sebe a aj tomu ďalšiemu človeku, lebo sa stane len akousi útechou a nebudeme schopní ľúbiť tak ako by sme mali, oddane. Veď v našom srdci sídli niekto iný, niekto komu sa nechce odtiaľ von a koho ani von nechceme pustiť.
Najlepšie je utiahnuť sa, byť chvíľu sám so sebou, načúvať vlastnému srdcu. V tichosti a samote dostane človek množstvo odpovedí z vlastného vnútra. Zistí aj to, či naozaj ľúbi, či to bola naozaj láska alebo len zaľúbenosť. Niekedy to trvá dlhšie a niekedy kratšie, ale srdce vám dá vždy odpoveď. Ak zistíte, že to bola skutočná láska, tak sa nebojte urobiť krok k tomu, aby ste to dali druhému najavo. Rozum nám často hľadá tu najľahšiu cestu, ale to neznamená, že je aj najlepšia. Je vždy lepšie urobiť krok späť ako si to potom vyčítať, že som to ani neskúsil. Buďte hlavne trpezliví, pretože na dobré veci sa čaká. Prekážky sú na to, aby sa prekonávali a by posilnili lásku.
Ak vám budú ostatní radiť niečo, čo je v rozpore s vaším vlastným presvedčením nerobte to. Ublížite sami sebe. Nik nevidí do vášho srdca, nepozná hĺbku vašich citov. A hlavne je to váš život. Ak potrebujete byť sami, tak buďte a nikomu nič nevysvetľujte. Najhoršie čo človek môže urobiť, je zaprieť vlastné city, lebo s tým blbým pocitom už bude potom žiť do konca života.
