Zuzana Kmecová
Vždy môžeme mať prázdniny
Školské lavice som opustila už pred pár rokmi, ale pocit letných prázdnin mi ostal stále. Možno to už má človek kdesi zakorené, že keď sú letné prázdniny, život akosi zvoľnie.
Človek, ktorý sa každý deň snaží nájsť aspoň jeden dôvod na úsmev a šíriť ho ďalej :) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Školské lavice som opustila už pred pár rokmi, ale pocit letných prázdnin mi ostal stále. Možno to už má človek kdesi zakorené, že keď sú letné prázdniny, život akosi zvoľnie.
Kráčaš si životom, niekedy bežíš, skáčeš, Inokedy sa plazíš len, Niekedy sa pýtaš, dokedy ešte?
Zabudni naňho/ na ňu, netráp sa zbytočne, príde niekto lepší. Ako ľahko sa tak radí, ale o čo ťažšie sa taká rada prijíma.
Keď si zmyslela macocha s Marfou, že chcú v januári jahody, vyhnali Marušku do lesa, nech ich prinesie. Maruška bola nešťastná a bezradná, až kým nenašla dvanástich mesiačikov... Dnes by sme mohli za macochu a Marfu považovať konzumnú spoločnosť a za dvanástich mesiačikov sieť hyper a supermarketov s plnými regálmi, len mi chýba Maruška.
Smútok a láska, dve najmocnejšie emócie, ktoré v živote už zažil asi každý. Bez nich by bol život všedný. A je isté, že tieto emócie sú potrebné obe, lebo tak ako bez noci nie je deň, bez zla nie je dobro, tak ani bez smútku nie je láska. Jedno bez druhého by ani nebolo. Je zaujímavé pozorovať ako v momente, keď smútok či láska na nás doľahnú, ako nám dokážu zmeniť pohľad na život.
Nerozumiem, prečo sa nezoberú, veď už ako dlho spolu chodia. A prečo ešte nemajú deti, veď už majú obaja po 30tke. Ja na jej/jeho mieste by som sa už rozišiel. Mať takú prácu, už dávno dám výpoveď. Ja by som toľko už nezniesl/a, už by som niečo urobil/a. Ja by som urobil/a to a to..... Ako radi posudzujeme životy iných a príjmame rozhodnutia za iných. Len hlavne nech sa nik nestará do nás, nech nikto nenakukne pod podkrievku akú polievku s názvom Život si to varíme.
Poznáte to, niečo potrebujete zohnať, prejdete kopec špecializovaných i nešpecializovaných obchodov a nikde nemajú to čo potrebujete. Až raz, celkom náhodne (aj keď na náhody neverím), nájdete riešenie celkom pod nosom. Však jak sa vraví, pod lampou býva najväčšia tma.
Jedno, dvoj, či trojzbový? Aký úver zobrať? V akej lokalite, s balkónom...? Také a podobné otázky lietali aj okolo mňa z úst mojich známych... Bola som nezaujatá, a pýtala som sa sama seba, či je to dobré...
Blížil sa deň mamkiných 50. narodenín a s ním aj dilema, čo bude vhodným darčekom k tomuto životnému jubileu. Priznám sa, som človek, ktorý v oslavách a v kupovaní darčekov nevidí veľký zmysel. Nie žeby som bola proti oslavám a darčekom, ale niekedy to robíme len preto, lebo sa to tak má byť, lebo také sú očakávania od okolia.