Na tohtoročný deň narcisov som sa rozhodla prekonať svoju asociálnu prapodstatu a pridať sa k mladým ľuďom, ktorí rozdávali žlté optimistické kvietky, ktoré už niekoľko rokov symbolizujú okrem jari aj Ligu proti rakovine. Počas nášho rozdávania a zbierania sme obsadili postupne tri stanoviská. Prvé už bolo vďaka nedorozumeniu niekde v manažmente obsadené o kus asertívnejšími slečnami a po pár minútach na nás navyše verbálne zaútočila osoba z lekárne niekoľko metrov od nášho stanovišťa s tým, že im odplašujeme zákazníkov a kvôli nám majú takú nízku tržbu ako už dávno nie. Nuž, vysvetľujte takej osobe, že nevlastníte čarovný liečivý prútik ani nemáte vrecká plné Paralenu, ktorý tam pod rukou predávate, takže pre lekáreň v žiadnom prípade nie sme konkurencia... Nuž - neslávny začiatok. My sme však neváhali a operatívne sa presunuli na iné miesto podľa vlastného uváženia.
Naše druhé stanovište (vstupná hala obchodného domu BA - Krasňany) bolo úžasné. Ľudia milí, kvietkov ubúdalo, peniažkov pribúdalo, nadšenie rástlo a šírilo sa aj na tých čo sa pristavili a pár slov s nami prehodili. Po pár hodinách sme však - hoci neradi - odchádzali. Museli sme totiž spolu s niekoľkými inými skupinkami stihnúť posledné stanovište a to priamy prenos Miss. A to bola teda skutočná malina... Ak mám byť úprimná, boli sme vďační za všetkých, čo sa k nám správali ako k ľuďom a nie ako k odpadu, lebo to teda vôbec nebol zaručený fakt. Na druhej strane - človek podobnou skúsenosťou môže zistiť veľa ak má oči otvorené. A pochopí, že väčšina tejto honosnej bubliny je len trblietavá salonka na vianočnom stromčeku, ktorú niekto vyjedol a znova zakrútil... A možno ani to nie. Ak budete mať oči otvorené, uvidíte humorné scény v podaní známych osobností typu „ííííí, zlatíííčko, dnes ti to tak slušíííí, aká si len krásňučkááááá", ale Vám podúrovňovým dobrovoľníkom odpovedia na pozdrav len pohŕdavým pohľadom. Uvidíte vysolárkované len nedávno maloleté anorektičky v hybridných šatách zavesené do tučných plešatých pánov celkovo pôsobiace dojmom, že keby si zlomili jeden zo svojich umelých nechtov alebo pribrali 1 gram, boli vymenené za dokonalejší model. Uvidíte takých, ktorí Vás budú ignorovať, ale keď na nich stádo novinárov namieri objektívy, budú sa takmer predbiehať, kto vytiahne väčšiu bankovku. Iste, uvidíte aj množstvo ľudí, ktorí budú v pohode... ktorí sa na Vás usmejú a budú s Vami komunikovať slušne. Ale vo mne tento pozlátkový svet pretŕčania sa evokoval jediné... Toto? Ani za zlaté prasa. Ani za stádo zlatých prasiat!
Mám rada obyčajný život. Je plný drobných radostí i starostí a je naozajstný! Nezáleží na dokonalých vlasoch, ideálnej váhe, hybridných šatách, tučných pánoch so zlatými reťazami a vhodných fotkách v bulvári. Súkromie, všedné dni a farebné ponožky - keď ich milujete, nie je čo riešiť :-)
