To sa nám zdá, že pracujeme od svitu do mrku, aj keď sa dni predlžujú, pretože na nás pôsobí jarná únava. Sme oťapení, ospalí a veľmi leniví. Zdvihnutie ponožky, prípadne papiera, alebo inej, ešte ľahšej veci, nám spôsobí seknutie v krížoch a už si myslíme, akí sme priveľmi čiperní. Mali by sme si konečne oddýchnuť a nechať všetky tie ťažké jarné práce na neskôr. No ani nám nenapadne, že naše telo si ešte na počasie, ktoré sa tak rýchlo zmenilo, nestihlo zvyknúť.
Neexistuje jarné upratovanie! Nám, ospalým medveďom, stačí to sobotné a my si ho premenujeme na jarné. Nie je to tak? Príroda sa zobúdza, slnko šteklí svojimi lúčmi, zeleň rastie, púčiky sa otvárajú a aj ľudia, ako novorodeniatka, robia ťažké kroky, akoby spali spolu so zvieratkami. Každý pohyb znamená pre nás veľa úsilia, a tak i pohyb je práca. Nechápete? Ani ja nechápem toho, kto spojil tieto dva pojmy. Zrejme si nepospájal ostatné súvislosti. V prebúdzajúci sa čas jari k sebe neladí jarné upratovanie a jarná únava. Kto má popri jarnej únave dostatok síl na „rekonštrukciu" celého domu alebo bytu? „Po vykvitnutí prvého jarného kvietku bude náš dom ako zo škatuľky" je iba sľub, ktorý si ľudia dajú ešte v zime, keď sú plní síl a elánu. Nie nadarmo je tu porekadlo: „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú."
Jarné upratovanie nie je, existuje len jarná únava.
