Žil raz veľmi vznešený pán, preukrutne bohatý. Jedného dňa ho prišiel navštíviť jeho veľmi chudobný príbuzný a prosil ho, aby mu trochu pomohol. Ale vznešený pán nemal pre žiadosť príbuzného pochopenie a nechal ho služobníctvom vyhodiť na ulicu.
Chudák vo svojej zúfalosti sa vysťahoval do Ameriky. Tam sa naňho usmialo šťastie.
Zarobil veľký majetok, oženil sa s bohatou ženou a za niekoľko rokov sa stal milionárom. A keď bol už veľmi a veľmi bohatý, vrátil sa do svojej vlasti.
Osud je veľmi čudný. Zahral si aj so vznešeným pánom veľmi neľútostne. Medzitým čo chudák v Amerike bohatol, upadal vznešený pán zo dňa na deň do väčšej a väčšej biedy. Nakoniec, keď už vôbec nemal nič, dozvedel sa o príchode svojho bývalého chudobného príbuzného. Išiel k nemu a veľmi pokorne ho žiadal o pomoc.
,,Akým právom sa opovažuješ žiadať mňa o pomoc, keď si ma pred rokmi, hladného a vysíleného, vyhodil na ulicu?“
,,Ale však ja som tvojim dobrodincom! - odpovedal vznešený pán chudobný.
,,Ty, že si mojim dobrodincom ?“
,,Pravdaže tvojim dobrodincom, lebo keby som ťa bol pred rokmi z môjho paláca nevyhnal, nebol by si išiel do Ameriky a nebol by si dnes milionárom. Povinný si mi teda preukázať vďačnosť, pretože som ti to tvoje šťastie umožnil !“
Nový milionár chvíľku premýšľal a riekol:
,,Máš pravdu, milý bratku. Ty si ma prinútil k tomu, aby som pracoval a zvíťazil. Áno, preukázal si mi veľké dobrodenie a aby som sa ti odmenil, dám ti aj ja možnosť pracovať a zvíťaziť... “
A keď tieto slová uznania nový milionár doriekol, zavolal sluhu a nechal vznešeného príbuzného zo svojho paláca vyhodiť.
