Buď teraz alebo až od zajtra.... Pred pár dňami som presiahla prah "tridsiatky". Už od konca minulého roka som si dávala veľké predsavzatia, že tridsiatkou vložím svoj život do formátu, s akým by som bola spokojná tak, ako o ňom už dlhšiu dobu snívam.
Vysnívané krivky tela, život usporiadaný tak, aby som si večer líhala do postele s pocitom, že sa skutočne neviem dočkať rána a že sa teším na všetky tie udalosti a beh každodenných povinností.
Miesto toho už pár mesiacov bojujem sama so sebou, s rôznymi náladami, stavmi môjho vnútorného rozpoloženia, ktoré kričia na ratu. Nie, nesťažujem sa. Mám krásne, zdravé dieťa, ktoré by som nevymenila za nič a nikoho na svete. Materskú "dovolenku" (schválne v úvodzovkách, vrátim sa k tomu v ďalšom príspevku) som si skutočne vychutnávala od prvého dňa nástupu (síce som v ten deň ešte zarezávala v práci a dokončovala prípravy na audit).
Strašne som sa tešila na obdobie, ktoré budem venovať len svojmu partnerovi a našej dcére. Jej príchodom na svet sa začalo skutočne krásne obdobie. Môj ukážkový pôrod bol vystrihnutý ako zo žurnálu, počas odchodu z pôrodnej sály s úsmevom na perách som jednu mamičku aj naštvala (neskôr sa mi k tomu priznala), no nedalo mi inak, cítila som obrovský príval šťastia a endorfíny vo mne hrali prím.
Žiadne termíny, stresy z práce, žiadne telefonáty, fakt som si to užívala. Netvrdím, že ma občas únava, či blbý deň nepoložil na kolená, no žiadna kríza nebola. Mnohé moje kamarátky mi neraz povedali, že som pre ne vzor, že keď raz budú mať dieťatko, budú zmýšľať ako ja a pokúsia sa naladiť na rovnakú pozitívnu frekvenciu, ktorou som oplývala ja.
Čo sa týkalo dcérky a môjho materstva, jednoducho som sa nastavila tak, že som teraz na materskej/rodičovskej dovolenke a mojou hlavnou náplňou je starať sa o šťastie môjho dievčatka, udržiavať chod domácnosti v stave, aby sa môj partner cítil doma, v našej rodine spokojne, aby som bola tou alchymistkou, ktorá namieša všetky ingrediencie tak, aby bol každý člen rodiny šťastný. Avšak na samotnú alchymistku som v zadávaní premenných do rovníc zabudla.
Ak ma náhodou zastihla myšlienka akejsi vnútornej nespokojnosti, vždy som ju zmietla "pod koberec" s odôvodnením, že som teraz žena a matka na plný úväzok a nemám právo chcieť od života viac.
DOKONALÉ KRIVKY ŽENY PO PORODE
Určite mi to potvrdí každá z vás, že sa vám po pohľade do zrkadla na seba samú neraz zaligotali očká, no zrejme ste si povedali, tak ako ja, že to aj tak stálo za to a že sa to časom dá do poriadku.
No najprv sú to argumenty typu: "teraz dojčím, teraz to nemôžem riešiť", alebo "nemôžem upraviť stravu, aby som nestratila mlieko", "keď prestanem kojiť, začne tvrdý režim"....
V lete 2014 som sa náhodne (vlastne nebolo to náhodou, náhody neexistujú) dostala ku knihe s názvom Navarme si zdravie 2 od Andy Timkovej. Po čítaní úvodných strán knihy som dostala obrovskú motiváciu niečo so sebou spraviť. Nie kvôli postave, ale kvôli môjmu zdraviu a zdraviu našej dcéry nakoľko som ju stále dojčila a všetko to, čo som skonzumovala ja, sa dostalo aj do nej.
Dočítala som sa tam, ako cukor pôsobí v našom tele, aké parazity ním v mojom tele živím a keďže je moja fantázia dostatočne kreatívna, viac mi nebolo treba. Po peripetiách so zdravotnými problémami som sa im rozhodla vyhlásiť vojnu. A musím povedať, že veľmi úspešne.
To obdobie bolo fakt skvelé. Všetko (vrátane môjho vnútorného rozpoloženia) bolo tak, ako má byť. Najlepšie na tom (samozrejme okrem mojej osobnej spokojnosti, zlepšenia zdravotného stavu a zbavenia sa zdravotných problémov) boli ohlasy okolia na moje vizuálne zmeny a aj samotné vyžarovanie. Nikto nemohol prehliadnuť tú spokojnosť a vyrovnanosť v mojej duši. To všetko znie až príliš krásne a ideálne, aj vám to tak príde?!
V auguste sme sa vybrali na dovolenku do Chorvátska. Keďže sme s partnerom dobrodružné typy a dovolenky typu all inclusive nás nebavia (to sme ešte nevedeli do čoho s troma malými deťmi ideme;), fungovali sme na domácom štýle. Nás varenie baví a tým, že sme každý deň objavovali inú pláž, bolo fajn nebyť viazaní hotelovými inštrukciami. No keďže sa tam odohrala určitá stresová situácia, tá bohužiaľ zapríčinila môj opätovný návrat k starým zlozvykom - sladkostiam.
Nechcem sa vyhovárať ani zvaľovať vinu na niečo či niehoho. Bohužiaľ je to ako s alkoholom, buď si celý život abstinent, alebo zažívaš večný boj.
Po dovolenke nasledovala svadba (zatiaľ nie tá naša:), ďalší víkend rodinná oslava a už to išlo. "Nič sa predsa nestane, ak si dám ten vyprážaný rezeň so zemiakmi", "nezabije ma ten koláčik, dva". A starý systém fungovania a stravovania bol späť. Nevedela som sa už prinútiť ani doma cvičiť, strava bola klasická s dopriatím si sladkej odmeny. To, čo som si vytrénovala a dosiahla zdravou stravou, bolo preč.
NOVÝ ROK, NOVÉ JA
S príchodom Nového roka, no skôr približujúcou sa tridsiatkou, som si viac a viac priala darovať si darček vo forme svojho spokojného JA. Chcela som si dokázať, že v tridsiatke a s malým dieťaťom budem vyzerať lepšie, než kedykoľvek predtým. "Ja som si istá, že to je možné", presviedčala som čím ďalej, tým viac samu seba, no akosi som nevedela nájsť tie správne nástroje a deň, kedy začnem s premenou. Pamätám si dobre ten moment, kedy som si s kamarátkou, ktorá je rovnako na rodičovskej dovolenke, písala na viber-y. Sťažovala sa mi, že je pribratá, telo mäkké, že sa necíti dobre vo svojej koži a že s tým musí niečo robiť. Opýtala sa ma, či nemám rovnaký problém a ja som bez zaváhania odpovedala, že nie (netuším ako som na takú odpoveď prišla:).
V ten večer som vyšla zo sprchy a keďže je naša kúpeľňa situovaná presne pred veľkým zrkadlom a moja dcéra, ktorá musí byť všade za každých okolností tam, kde ja, tým že nechala otvorené dvere na kúpeľni, nastavila mi pravé zrkadlo. Samozrejme ma chytil des a panika: "Toto že je moje telo?! Tá tvarohová štruktúra na mojich stehnách, plnšie brucho, masť na rukách....!" Ufff, no nebol to príjemný pohľad vidieť sa z tejto perspektívy, no bol to pohľad, ktorý som sa rozhodla zapamätať ako výstrahu pred budúcimi pokušeniami vo forme sladkého či iného "odmeňovania" vo forme jedla.
Ešte v ten večer som napísala kamarátke, že som na tom takisto zle, že s ňou idem do chudnutia.
No nefungovalo to.... Čím viac som chcela chudnúť, tým menej sa mi darilo, potom som bola následne z toho ešte viac frustrovaná.
Sama podľa seba viem, aké ťažké je na materskej/rodičovskej dovolenke nájsť v sebe chuť a energiu si zacvičiť (tej chute je vždy viac ako energie), disciplínu vytrvať, najmä počas dní, keď toho veľa v noci nenaspíme, alebo keď má dieťa obdobie vzdoru, alebo je nebodaj choré, či len nemá dobrý deň (dva, tri, týždeň). Viem, že napriek tomu, že túžime po pevných zadkoch a úzkom páse, všetko ide bokom, keď sa jedná o naše deti a ich dobro.
Mojou snahou nie je vás nahovárať ani odkláňať od vašich predstáv byť dobrou matkou (lebo ňou rozhodne ste!), chcem vás podporiť a motivovať k tomu, aby ste si začali veriť, že aj popri krásnemu ale náročnému obdobiu, ktoré momentálne žijete, toho zvládnete viac než si myslíte. Som o tom maximálne presvedčená a aj vám to veľmi rada na vás dokážem. Pripravte sa, ideme zanedlho na to;)
